že je Štedrý večer. Vonku poriadne mrzlo a ja som iba tak sedel," zaspomínal si. Rovnako tie tohtoročné mu ostanú v pamäti. Na ne však bude mať už veselšie spomienky. Kapustnica, šalát s rezňom, ovocie či zákusky, takto vyzeralo Františkove štedrovečerné menu, na ktorom si spolu s ostatnými krompašskými bezdomovcami pochutnal na štedrovečernej večeri v predvečer Vianoc v ubytovni pre bezdomovcov na Starej Maši. Mesto v čase Vianoc nezabudlo ani na ľudí na ulici a okrem sviatočnej večere ich potešilo aj darčekmi. Tie si našli pod vianočným stromčekom.
František je na ulici viac ako rok, kde skončil po tom, čo matka odišla do domova dôchodcov. František má vážne zdravotné problémy a dodnes je jeho opatrovníkom matka. Tá je však ďaleko a o Františka sa nemá kto postarať. Preto neváhal a pred týždňom sa nasťahoval do novootvorenej ubytovne pre bezdomovcov. Ako sám vraví, život na ulici je o beznádeji a smútku. Má však konečne kde skloniť hlavu, kde sa ohriať i osprchovať, aby sa cítil ako človek. „Najhoršie sú zimné noci. Človek sa snaží nájsť si aspoň kúsok teplého miesta a tak prespáva po pivniciach či v chodbách panelákov," hovorí so smútkom v hlase. A hoci ubytovňa je počas dňa zatvorená, nevie si ju vynachváliť. Má v noci kde spať a to je podstatné.
K večeri si František zasadol spolu s ostatnými dvoma Krompašanmi s rovnakým znamením ľudí bez domova. Tí do ubytovne prišli pred týždňom fyzicky i psychicky poznačení drsnou ulicou. K štedrovečernému stolu si však sadli celkom iní ľudia. Umytí, učesaní, oholení s vypratými vecami s vôňou po kolínskej. Spoločnosť im robil prednosta magistrátu Ing. Peter Bratko, správca ubytovne i ekonómka mesta Ing. Eva Derdáková. Kým František a Július sa pri večeri rozhovorili, o osem rokov mladší druhý František sa iba mlčky skláňal nad sviatočnou večerou. Ako o ňom prezradil starší František, je samotárom a veľa toho nenahovorí. Na ulici však žije už nejaký ten rok. Aj pre neho tento rok dostali Vianoce celkom nový rozmer. Július bol z trojice najveselším. Okrem Vianoc v ten deň totiž slávil i svoje 57. narodeniny. Aj jeho na ulicu dohnal nepriaznivý osud.
František ubytovňu berie ako šancu odraziť sa od dna. Zmeniť svoj život a dať mu iný význam. „Život na ulici je večným ponižovaním. Ľudia vás berú ako bezdomovca a inak na vás ani nepozerajú. Najhoršie je, keď vás ponižujú tí, o ktorých viete, že sú od vás stokrát horší a vy to musíte znášať. Keď ste chorý a chcete ísť k lekárovi, nikto vás takého špinavého a zapáchajúceho neošetrí. No teraz môžem ísť k pokojne k lekárovi umytý, voňavý a vo vypraných veciach bez problémov," zdôraznil František, ktorého každodenným spoločníkom na ulici bolo čučo. „Je to také antidepresívum. Keď vidíte svoju bezvýchodiskovú situáciu, snažíte sa zabudnúť. Navyše vás to aj zahreje," uviedol.
Na fľašu čuča sa vraj vždy našli nejaké tie peniaze, ak nemal on celú sumu, poskladali sa viacerí, len aby teplo bolo. Na jedlo väčšinou peniaze už neostali a tak kráčajúc popri predajni potravín iba hlasno prehĺtal. „Som rád, že nám mesto pripravilo túto večeru. Som za to veľmi vďačný. Môžem povedať, že som mal Vianoce," dodal František, ktorý spolu s Františkom a Júliusom po večeri odišli do svojich nových postelí.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
