Prešov (PIS) - Rodina Grestyovcov, ktorým sa v júli počas pobytu v detskom
biblickom tábore stratil v Západných Tatrách syn Thomas a záchranári ho
našli po 43 hodinách s ťažkým zranením hlavy, oslavovala tohtoročné
Vianoce o to intenzívnejšie.
Desaťročný Thomas po operácii a rehabilitačnom pobyte v Kováčovej opäť
chodí do školy. Ako uviedla jeho mama Soňa, dlho nemohol cvičiť a
zoslabol. Preto väčšina darčekov, ktoré si našiel pod vianočným stromčekom,
súvisia s telesnou aktivitou. „Minulý rok začal lyžovať. Pod
stromčekom si nájde nejakú lyžiarsku výstroj, ale rozhodla som sa, že
dostane aj prilbu na hlavu. Po úraze bol veľmi slabý, nesmel cvičiť.
Odvtedy už pribral 11 kíl. Veľmi túži zosilnieť, preto dostane aj hrazdu
na dvere. Thomas je schopný urobiť aj 250 brušákov za deň,"
povedala so spokojným úsmevom v očiach jeho mama Soňa krátko pred vianočnými sviatkami. „Syn má rád všetko, čo sa týka geografie, miluje atlasy, všade na stenách má mapy a zaujíma sa o rôzne krajiny. Počas vianočných prázdnin sa v jeho izbe budú určite čítať mapy a dobrodružné knihy," dodala.
Keďže Thomasov otec Jonathan je Angličan, štedrá večera je u Grestyovcov
tak trochu prispôsobená obidvom stranám. Hlava rodiny si musela zvyknúť na
to, že sa tu Vianoce slávia o deň skôr, ako vo Veľkej Británii. Mnoho
darčekov k nim prichádza poštou a tak ich dostávajú v rôznych termínoch,
dávajú si ich však pod stromček. Na sviatočnom stole nechýba cesnak, med,
oblátky, kapustnica, ryba. Ak je u nich na návšteve babka z Anglicka,
vtedy nahradia rybu mäsom. Z typických jedál vynechali makové opekance. K
výzdobe izby patria aj pohľadnice, čo je záľubou domáceho pána. Ten k
atmosfére Vianoc vždy pridá anglické vianočné piesne, pri ktorých sa
sprevádza na klavíri. Pri vianočnom stole ďakujú Bohu za pomoc, lebo
rodina je veriaca. Pripomínajú si tiež pomoc a dobré slovo všetkých
príbuzných a priateľov, ktorí stáli v najťažších chvíľach pri nich.
„Thomas nám iba nedávno povedal, ako vtedy uvažoval. Chcel, aby sa
našiel, ale myslel aj na to, že keď zomrie, že to bude tak, ako má byť.
Cítil, že je v rukách Božích. On tomu naozaj verí. Boh pomohol aj nám, či
už prostredníctvom ľudí, ktorí sa za nás modlili alebo posielali esemesky s
textom - Boh nás nemôže opustiť. Mali sme nádej, ale posledný deň bol
veľmi ťažký," uviedla pani Soňa. Napriek tomu si myslí, že rok 2006
bol k ním láskavý.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
