hudobníkmi a darí sa mu aj na komerčnom poli, čo sa týka najmä ostatného albumu Lipa spieva Lasicu. Nemohol chýbať na tohoročnom jubilejnom 15. ročníku festivalu Jazz Prešov 2006, kde vystúpil s Visegrad Blues Bandom. Práve po tomto vystúpení vznikol nasledujúci rozhovor.

Dnes ste tu vystúpili s bluesovým repertoárom. Vy ste s bluesom začínali, takže je to taký návrat ku koreňom?

„Do dnešného dňa sa považujem za bluesmana. Za človeka, ktorý považuje blues za základ každej dobrej muziky."

Znie to zaujímavo, lebo ste považovaný za otca jazzu na Slovensku.

„Tieto veci spolu tak súvisia, že nerád robím medzi nimi deliace čiary. Každý si môže pod tým predstaviť, čo chce, ale určite blues a jazz stoja nerozlučne spolu."

Na Pohode ste hrali úplne iný repertoár pred úplne iným publikom. Ako vnímate tie rozdiely?

„Tak, ako keď herci hrajú raz jednu hru, potom druhú, aj ja sa snažím mať vo veciach poriadok. Napokon človek má vo svojom vnútri nejakú svoju osobnosť a tá sa prejaví aj tak vo všetkých situáciách rovnako. Akurát išlo o iný repertoár, ale mám len jeden hlas, jedno myslenie a má to teda spoločného menovateľa."

Milan Lasica aj predtým pre vás napísal niekoľko hitov. Ako ste sa ale dali dokopy na celý album?

„Lasicu som dlho vnímal len ako divadelníka, autora, humoristu, herca, až neskôr som zistil, že má blízko k hudbe, zaujíma sa o ňu a píše slovenské texty. Najprv ich písal na hotové melódie, na americké štandardy, a potom aj na vlastnú tvorbu, či už dostal hudbu, alebo najprv spravil text. Keď som niekedy potreboval texty, vždy som ho oslovoval, už od čias mojej prvej platne Neúprosné ráno. Aj ten názov vznikol podľa jeho textu. Tak to pokračovalo a naraz sa tie texty nejako namnožili, bolo ich asi osem, tak som mu povedal, nech dopíše ďalšie a urobíme z toho samostatný projekt."

V knihe, ktorá o vás vyšla, hovoríte, že v Prešove už nemáte blízku rodinu. Napriek tomu sa sem stále vraciate. Čo vás tu ťahá?

„Dnes som tu kvôli tomu, že je džezový festival, ale je pravda, že sem chodievam aj pri iných príležitostiach. Napríklad rád sem chodím s deťmi a ukazujem im mesto a miesta, kde som vyrastal. Tvária sa, že je to pre ne zaujímavé (úsmev). Rád sa sem vraciam, pretože mám rád Prešov a mám rád tieto miesta. Najmä stará časť okolo Slovenskej ulice bola tá, kde som zažil krásne detstvo."

Spomenuli ste deti, potatili sa, čo sa týka hudby? Peter Lipa mladší je pomerne známym hudobníkom, ale čo ďalšie deti?

„Peter ostal pri muzike. Jeho mladší brat Miško má 23 rokov, študuje pedagogiku, kde má hudobnú výchovu a angličtinu. Katka má 14, chodí vraj spievať niekde, ale mne ešte nezaspievala, hanbí sa. Paľko má len 10, takže to ešte uvidíme. Ten by bol najradšej futbalista."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš