ktorým odobrali úrady syna, sa stala vzorná rodina. Dnes žijú manželia so štyrmi deťmi síce v starom dome, ktorý si vyžaduje rekonštrukciu, zato tu však vládne poriadok, čistota a upravený dvor, ktorý by sa vyrovnal aj tým vo vilových štvrtiach. Chvályhodné je, že títo ľudia sú odjakživa zarytí abstinenti a dom si kúpili za tisícové mesačné splátky.
"S manželom som sa zoznámila ešte v pionierskom tábore. Najprv sme si iba písali, keď som mala 18 rokov odsťahovala som sa k nemu do Brna," začína rozprávať svoj príbeh 38-ročná Ľuba Horváthová z Gelnice. Jej rodičia však na ňu zanevreli, že ušla takto do sveta a ani nová rodina jej priateľa ju neprivítala s otvorenou náručou. Ubytovne, príbuzní, podnájmy a ulica. To bol domov tohto manželského páru. Na svet prišli postupne štyri deti. Najstarší Tomáš má dnes 14 rokov, 12-ročný Dávid doplatil na situáciu rodičov asi najviac. "Keď sa narodil Dávid, bola som zúfalá, pretože sme nemali domov. Povedala som to sestričkám v nemocnici, a tak vlastne náš druhorodený syn skončil v detskom domove. Nikdy som sa s tým nezmierila, každé Vianoce som preplakala. Keď sa nám narodil Dominik a potom Barborka, povedala som si, že už ich nedám, aj keď budeme spolu na ulici," popisuje pani Ľubica. Neraz spávali na železničných staniciach a v parkoch. Dokonca keď už boli na pokraji zúfalstva dali deti do nemocnice aj keď boli zdravé, aby aspoň oni boli v teple.
Aj v reálnom živote zrejme existujú rozprávkové konce. "Niekedy som si povedala, že nevládzem a zmárnim sa. Ľúto mi však bolo detí. Raz sme s manželom stáli na koľajniciach videli sme rozpadávajúci sa dom. Povedala som si, pôjdem za majiteľmi a na kolenách ich uprosím, aby nám to predali na splátky," hovorí Ľ. Horváthová o tom, čo prežili. Domáci pán Peter nám zase rozpráva o tom, ako po dome pobehovali potkany, aj tak ho to neodradili a bol rád, že majú strechu nad hlavou.
Z ruiny si domáci postupne vybudovali naozaj útulný domov. Čo je dôležité, druhorodený syn Dávid sa po dvanástich rokoch mohol vrátiť ku rodičom. Dnes žijú zo sociálnych dávok, ide o mesačný príjem vo výške viac ako 10-tisíc korún. Obaja sú nezamestnaní, hlava rodiny pracuje na aktivačných prácach.
Osud rodiny, ktorá sa vlastnými silami pozbierala si všimla miestna učiteľka Mgr. Monika Najvirtová. Tá svojimi projektmi pomohla napríklad svojím žiakom zo sociálne slabých rodín. Pre rodinu niekdajších bezdomovcov sa jej podarilo vyhrať projekt, v rámci ktorého si za 7-tisíc korún spestria Vianoce potravinami, šatstvom a hračkami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
