ako ona berie mňa. Akosi je to už tak zariadené. Druhým sa ľahko radí...
"Počúvaj, počúvaj ma, rýchlo ti musím čosi povedať!"
"Nemusíš, viem. Určite ťa pozval na kávu."
"Áno! Meškali sme obaja do práce, ale bolo mi to celkom jedno. Rozprávali sme sa a rozprávali. Keby si vedela aký je sympatický!"
"Hm. A nejaký háčik v tom nebude?"
Bol. Cez víkend sa náhodne stretli v meste. Ako vzorný otecko tlačil kočík a usmieval sa na manželku. Onemela. Našťastie ho potom už nikdy viac nevidela. O pár mesiacov, nabitá novou energiou, mi znova básni o ďalšej známosti. Miesto stretnutia - podnikový bufet. Priam ideálny na nevinné zoznámenie. Po pár týždňoch sa jej pri rannej káve opýtal, či by jej prekážalo, keby sa stretli tak veľmi diskrétne. Má totiž aj priateľku a ešte sa nerozhodol ako ďalej...
Toto sú mužské rozmary? Pýtam sa kamaráta: "Prečo toto vy muži robíte?"
"Vieš, my sme občas také svine."
P. S.: Pre prípadných oponentov, platí to aj v opačnom garde.
(http://katarinamalikova.blog.sme.sk)
Autor: Katarína MALIKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
