obetiam komunizmu, ktorú osadili na dome (tzv. Ruskej knihe), pred ktorým sa pred 17 rokmi konali demonštrácie. Na pamätnej tabuli, ktorú zhotovili Ľubomír Guman a Milan Rešovský, je napísané: "Obetiam komunistického teroru a násilia - 17. november 1989 - Nezabudnime"
Jej vytvorenie odsúhlasilo prešovské mestské zastupiteľstvo. "Tá tvrdá žula a ostnaté drôty sú vskutku symbolom predchádzajúcej doby," povedal o zhotovenom diele jeho spoluautor Ľ. Guman. V čase Nežnej revolúcie bol na základnej vojenskej službe, ako povedal, pociťoval veľkú neslobodu, preto pád totalitného režimu uvítal. O to viac bol smutný z toho, že na odhalenie pamätnej tabule neprišlo do centra mesta viac ľudí: "Som sklamaný z tejto účasti. Hlavne mladí chýbali a neviem, čím to je."
Zástupca primátora mesta Stanislav Goban v príhovore vyslovil želanie, aby "sme žili tak, aby sme nikdy takéto pamätníky nemuseli stavať". Na slávnosti odznelo niekoľko príhovorov a zneli piesne Karla Kryla, jedného z hudobných symbolov novembrových dní. Atmosféru neskôr rušil hluk vychádzajúci z priľahlého baru.
Inú formu osláv 17. novembra, ktorý je aj Dňom študentstva, zvolili vysokoškoláci. Bez pátosu a dlhých preslovov. Druhý rok po sebe pripravili akciu pripomínajúcu 17. november na prešovskej pešej zóne. Stavili na hudbu, mladých i okoloidúcich zabávali Zašo Hubáček, Janka Ferenčíková, hip-hopoví tanečníci, Paľo Drapák či skupina Heľenine oči.
Priami aktéri spomínajú
Prešov - Pred sedemnástimi rokmi sa vo vtedajšom Československu rúcal režim. Ako tieto dni prežívali priami aktéri? Ako ich vidia dnes? Najznámejším prešovským tribúnom bol herec Mikuláš Laš.
"V tých novembrových dňoch na mňa stále prichádza nostalgia a tie spomienky sú veľmi živé. Každý rok, už je to sedemnásty raz, si vždy v tieto dni spravím obchádzku po námestí, po miestach, kde som stál obrazne povedané vystrčený pred neprajníkov a tých, ktorí museli končiť. Teda pred režim, proti ktorému sem vystúpili. Živo si spomínam ako tisícky ľudí prichádzali večer čo večer," hovorí prešovský symbol novembrových dní.
Ako vraví, Prešovčania stretávali na námestí, lebo vtedajšie mestské orgány ich niekoľko týždňov nechceli pustiť po strechu. Až neskôr sa konali mítingy v Mestskej hale. "Tam sme mali tiež pekné stretnutia, najpamätnejšie bolo s novým prezidentom republiky Václavom Havlom, kde bola Mestská hala plná do posledného miesta, ľudia stáli aj na palubovke," spomína Laš.
Nežnú revolúciu rozbehli študenti, ku ktorým sa hneď pridali herci a krátko na to i ďalší. Študentské hnutie bolo silné aj v Prešove, ktorý je mestom vysokoškolákov. Jedným z priamych aktérov, neskôr kooptovaný za poslanca Rady ONV za Študentské hnutie, bol Jozef Muránsky. "Zhodou okolností som bol 17. novembra v Prahe. Na druhý deň tam pokračovali študentské akcie, ktorých som sa už zúčastnil. Okolo 20. novembra som sa vrátil do Prešova, kde už všetko fičalo. Rozbehli to chlapci ako Rudo Petrovič, Miloš Tuhrinský, Miloš Jakubík, z učiteľov Jozef Gomolčák, Daniel Hutňan, ale aj ďalší, ktorí sa bezprostredne do diania zapojili. Raritou bol pán Dragula - ako jediný z učiteľov spoločensko-vedných predmetov sa k tomuto hnutiu pridal," spomína vtedajší študentský líder.
Vysokoškoláci boli v centre diania, aktívne sa zúčastňovali všetkých možných akcií. Robili aj "spanilé jazdy" na vidiek, kde vysvetľovali ľuďom čo sa deje. Význam 17. novembra je podľa Muránskeho obrovský preto, že "ľudia sa dokázali zmobilizovať a postaviť sa spontánne voči režimu". Ako príklad uvádza vtedajšiu prešovskú UPJŠ, ktorá bola jedinou vysokou školou, ktorá prešla všeobecným konkurzom na miesta pedagógov. "Netvrdím, že to bolo najgeniálnejšie riešenie, ale v každom prípade to bolo zavŕšenie toho procesu vyrovnávania sa s minulosťou," dodáva.
Čo robili vtedy dnešní primátorskí kandidáti?
Prešov - Čo robili pred 17 rokmi, v čase prevratných udalostí konca roka 1989, dnešní primátorskí kandidáti? Juraj Kopčák pracoval vo Vukove. Nebol členom komunistickej strany. Po Novembri 1989 patril medzi zakladateľov Kresťanskodemokratického hnutia. Založil ho Ján Čarnogurský, ktorého prepustili z väzenia práve počas novembrových udalostí. Vo Vukove bol zamestnaný aj Jozef Polačko. Vo fabrike pracovali ľudia technického zamerania, neboli na tzv. ideologicky závadných postoch, čo je tiež dôvod, prečo sa mnohí pracovníci tejto fabriky zapojili do celého procesu. Ani Polačko nebol členom strany. V KSČ nebol ani Pavel Hagyari. Ten bol dokonca evidovaný ako nepriateľská osoba. V tom čase žil v Prahe, teda v centre diania, kde sa zapájal do demonštrácií. Neskôr žil chvíľu v zahraničí, odkiaľ sa vrátil na Slovensko a po voľbách roku 1992 sa stal predsedom Demokratickej strany. Mikuláš Žemlička pôsobil v Zbore požiarnej ochrany, ktorý spadal pod ministerstvo vnútra. V strane nebol a ako hovorí, už pred 17. novembrom bola atmosféra, ktorá naznačovala že sa tu začnú hýbať dejiny. Na pracovisku založil Verejnosť proti násiliu.
Zaujímavý je príbeh Ivana Benka, ktorý bol radovým členom KSČ, ale zároveň patril k prvej vlne prešovských VPN-károv. V tom čase pracoval ako vedúci materiálového strediska Okresnej školskej hospodárskej správy. Keď sa objavili prvé informácie, že študentov majú riešiť súdnymi procesmi, postavil sa na ich stranu. V roku 1990 sa stal posledným predsedom Mestského národného výboru v Prešove.
Igor Smolko bol výkonným lekárom na ambulancii. Ako hovorí, jeho dvaja synovia študovali na vysokej škole v Bratislave a aktívne sa zapojili do novembrových udalostí. Smolko, ktorý bol radovým členom KSČ, sa venoval lekárskej práci. Terajšieho primátora Milana Benča zastihol 17. november 1989 na radnici. Bol podpredsedom MsNV. Hovorí, že aj keď bol členom strany, vyšiel s trikolórou na námestie. Pádom režimu prišiel o funkciu a vrátil sa na čas do Stavoprojektu. Neskôr sa podieľal na reforme KSS, ktorá sa zmenila na SDĽ a po čase sa vrátil do politických funkcií. Jozef Tomko bol vysokoškolským učiteľom na pedagogickej fakulte. Vyučoval spoločensko-vedné predmety a bol komunistom. Po revolúcii sa dal do podnikanie, prácu v školstve úplne zanechal v roku 1992.
Najmladší kandidát na primátora Richard Drutarovský akurát zavŕšil plnoletosť. Novembrové udalosti ho teda zastihli ako študenta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
