Európska únia. O jej výsledkoch sme sa zhovárali s Ľubicou Tomášovou, vedúcou odboru strategického rozvoja Mestského úradu v Prešove a Vladimírom Ligusom, hlavným architektom mesta.
„Na území Prešova nebola takáto rozsiahla analýza údajov o stave mesta. Je to pre nás závažný dokument, čo sa týka poznania verejnej mienky," uviedla Tomášová, podľa ktorej by bolo dobré „zopakovať podobný prieskum približne o päť rokov, aby sme zistili, aký posun nastal v jednotlivých oblastiach".
Tomášovú najviac prekvapil údaj, že za rok 2004 priemerný Prešovčan vyprodukoval 250 kg odpadu. „Zdá sa mi to byť príšerné množstvo," poznamenala, no zároveň dodala, že pomôcť by mala separácia, ktorá donedávna tvorila „zanedbateľnú časť".
Pre hlavného architekta bolo najväčším prekvapením hodnotenie zelene, lebo „štatisticky máme zelene veľa, ale občania ju berú ako samozrejmosť. Zrejme nemáme dosť mestských parkov." Podľa jeho slov respondenti za zeleň považovali skôr lesoparky: „Tú bohatú zeleň, ktorú majú pod oknami na Sídlisku III, nepovažujú za verejnú zeleň."
Celková atraktivita mesta dosiahla v štúdii známku 2,69, čo je priemer v rámci slovenských posudzovaných miest. Lepšie je na tom mesto z hľadiska tzv. ekologickej stopy, ktorá označuje prepočítateľný ukazovateľ na život jedného obyvateľa príslušného objemu vzduchu, potravín, bývania atď. Priemerná ekologická stopa v Prešove je 4,71 prírodného prostredia na osobu. Prešov je na dolnej hranici ekologickej stopy v rámci miest EÚ (pohybuje sa od 4 do 7, v USA až 10), z čoho podľa Ligusových slov vyplýva, že sa „správame pomerne šetrne k životnému prostrediu". Tomášová dodala, že pomerná spokojnosť Prešovčanov je so školstvom a úrovňou bývania, problémom sú naopak pracovné príležitosti, doprava, ceny bytov, ale aj cesty, chodníky a parky.
Autor: frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
