Chvíle, keď mám chuť veriť na zázraky
Katarína MALIKOVÁ
Bol teplý jesenný deň, zopár týždňov dozadu. Vedela som, že je jeden z posledných teplých, ktoré si ešte vychutnám na lavičke v parku, tak som sa nechala unášať. Fontány spievali spolu s Philom, tú, o jednom dni v raji, do toho sa miešal detský džavot. Mám rada také, moje chvíle...
Zo snenia ma vyrušilo známe dvojité škrtnutie zápalkou a následne za ním cigaretový dym. To si len vedľa prisadli dvaja mladíci. Hodila som im jeden postačujúci pohľad a odsadla som si inam. Potom som ju zbadala. Stretli sa nám zraky a už aj sedela pri mne. Spolupráca očí funguje vždy dokonale. Poďakovala mi, keď som si neodsadla. Veľa rozprávala. Bola rada, že je na okamih s niekým, kto ju počúva. Vravela aj, že jej zatiaľ nebýva vonku zima, veď bol ešte teplý október. A má zopár priateľov, s ktorými si navzájom pomáhajú, a že aj dobrí ľudia sa stále nájdu...
Keď odchádzala, vybrala z vrecka ruženec a spýtala sa ma, či mi môže dať na čelo krížik. Prikývla som, a potom mi nečakane pridala na čelo bozk. A že vraj všetko bude dobré. Uvidím...
Ešte dlho som cítila "zvláštno" v jej očiach. Boli tmavé, spýtavé. Potom prešlo pár dní, týždňov, lavičky a stromy v parkoch spustli. A na mňa sa v jeden deň, spoza rohu, začalo škeriť šťastie. Či bolo len zubaté, ako jesenné slnko, to zistím až časom. A možno pôjdem znova do parku. V skrini mi padol zrak na jeden kabát, čo už nenosím. Pristal by jej.
(http://katarinamalikova.blog.sme.sk)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
