Dušan Bevilaqua (na snímke). "Môže sa to opakovať počas každej ruje, keď slabší samec nemá samicu a ide ju hľadať niekam inam. Treba to ošetriť tak, aby sme každý rok nenaháňali zubrov po Slovensku. O rok tu môžeme mať zubra teoreticky opäť. Zoológovia by mali pripraviť systémové riešenie. Odchyt zatúlaných zubrov systémovým riešením nie je," zdôrazňuje D. Bevilaqua. S takto migrujúcimi chránenými živočíchmi nemajú naši zoológovia skúsenosti. Odchyt zubra Archieho, ktorého našli v sobotu večer v lese medzi Harichovcami a Levočskými Lúkami a odtiaľ ho odviezli späť k stádu do Polonín, bol pre ochrancov prírody skúškou. "Nikto presne nevedel, akú dávku narkotizačnej látky použiť na jeho váhu, aby sme ho neuspali naveky. Nemáme ani vhodné prevozové vozidlo, z ktorého by zubor nevyskočil. Našťastie sme v Smižanoch našli firmu, ktorá vlastní opancierované vozidlo a bola ochotná ho požičať. Riziko pri odchyte bolo veľké, obávali sme sa, že na niekoho skočí alebo ho poraní rohami," dodáva riaditeľ Bevilaqua.
Ochranári sú radi, že sa im Archieho podarilo nájsť skôr ako pytliakom. "Som šťastný, že aj za pomoci médií sa zubra podarilo uchrániť pred pytliakmi. Ľudia sa mali na pozore, pozornosť bola zaostrená na zubra, a tak nebolo možné potajomky ho upytliačiť," vysvetľuje D. Bevilagua. Archie mal viac šťastia ako los z Poľska, ktorý v minulosti domigroval na Spiš, kde skončil v rukách pytliakov. To, že sa zubor pohyboval tak blízko ľudí, nie je podľa D. Bevilaguu celkom bežné. "Zubor je čiastočne domestifikovaný druh, je zvyknutý na ľudí. Normálne plaché zviera by sa k ľuďom takto nikdy nepriblížilo. Je možné, že ďalšie generácie zubrov už budú plaché a ak sa aj bude túlať po voľnej krajine, nepriblíži sa ľudským obydliam," dúfa riaditeľ správy národného parku. V každom prípade je podľa jeho slov podstatné, že zubor je v poriadku, nikomu neublížil. Zožral len potraviny poľovníkov z Bugľoviec, čo nie je žiadna tragédia.
Hodnotu chráneného zubra hrivnatého stanovuje vyhláška ministerstva životného prostredia na 100-tisíc korún. Rovnakou sumou odborníci ocenili spomedzi cicavcov aj svišťa vrchovského. Najdrahším spomedzi chránených cicavcov je kamzík vrchovský tatranský, ktorého hodnota je 150-tisíc korún.
Autor: top
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
