lepšie platenou prácou za hranice našej vlasti. Pani Viera mala pracovať ako chyžná v jednom z lodýnskych hotelov. Sen o balíku peňazí a dobrej práci sa však zmenil doslova na nočnú moru.

Všetko sa začalo už na letisku v Londýne. Na tri ženy z východu čakal na letisku muž. "Bol to muž zo Slovenska. Dal nám tašky do kufra a vozil nás štyri a pol hodiny po Londýne, lebo nevedeli nájsť ulicu, na ktorej sme mali bývať." V. Grušková si s kamarátkami chceli vybrať z auta svoje cestovné tašky. "Ten chlap nám to nedovolil. Vraj až neskôr, keď podpíšeme papiere," hovorí o čudných praktikách. "Museli sme teda podpísať, že súhlasíme, že nám hneď stiahnu po 300 libier za sprostredkovanie roboty. Keby sme to nepodpísali, tak by nám tašky nedal," opisuje prvé stresujúce momenty v Anglicku.

Jedna polievka na trikrát

Od piatku až do utorka boli ženy bez práce. "V utorok sme šli do anglickej agentúry, kde nám povedali, že si musíme kúpiť zdravotné topánky. Stáli desať libier, vyplatili sme nájomné za dva týždne, čo bolo 95 libier. Prikázali nám kúpiť si aj telefónnu kartu, aby nám mohli volať a kontrolovať, či pracujeme." Keď ženy vybavovali v agentúre túto prácu, povedali im, že stačí, keď si vezmú so sebou 180 libier. "Keď som vyplatila všetko, čo nám kázali, ostala som bez jedinej libry," hovorí roztrasená žena, ktorej šťastím bolo to, že jedna z nich, Dana mala pri sebe viac libier. "Živila ma dva týždne. Polievku zo sáčku som si rozdelila na tri porcie a pila vodu."

Po niekoľkých dňoch začali ženy napokon pracovať ako chyžné v hoteli. A tu ich čakalo ďalšie nemilé prekvapenie. "Na informačnom papieri, ktorý sme dostali bolo napísané, že budeme robiť za 5,70 libry na hodinu, ale nám dali iba 1,70 libry."

Robila zadarmo

Od pani Viery sme sa dozvedeli, že hoci mali za ubytovanie v ubytovni platiť týždenne 40 libier, platili o 7 libier viac. V hoteli pracovala dva týždne a skončila. Bez výplaty. "Peniaze som za robotu nedostala, lebo mi chýbali dva dni. Robila som teda zadarmo. Neskôr som požiadala manžela, aby mi poslal peniaze na cestu domov. Už som tam nechcela ostať. Keď mi manžel poslal peniaze, po troch týždňoch som sa vrátila domov."

Pani Viera kontaktovala bardejovskú spoločnosť A a D, ktorá jej sprostredkovala prácu. Tam jej sľúbili, že zvýšené výdavky jej vykompenzujú a že jej dajú náhradnú prácu. "Prácu mi neponúkol odvtedy nik, ale z košickej spoločnosti Marko mi poslali päťtisíc korún," povedala nám a dodala, že sprostredkovanie a vycestovanie stálo jej manžela niekoľkonásobne viac.

Ťažké srdce na bardejovskú spoločnosťou majú aj ďalší Prešovčania - Cyril Semko a Miroslav Remper (na snímke na titulnej strane). Ich situácia by sa dala zhrnúť takto zaplatili, ale nevycestovali. Peniaze im dodnes nikto nevrátil. A to aj napriek tomu, že podnikli niektoré kroky. "Niekoľkokrát sme telefonovali, písali listy a stretli sa s nimi osobne. Stále nám niečo iba nasľubovali a nič viac."

Oklamaní Prešovčania nemajú o sprostredkovaní práce žiaden doklad. "Tvrdili, že zmluvu podpíšeme až v Anglicku," hovorí C. Semko. "Chcel som si ísť zarobiť. Našiel som inzerát a tak som zašiel do Bardejova do firmy A a D. Vypísali sme dotazník a zaplatili šesť tisíc korún za sprostredkovanie. Mali sme ísť na zber ovocia a balenie zeleniny a balenie v Anglicku." Z tejto práce však nebolo nič. Bardejovská spoločnosť im ponúkla ďalšiu prácu- zber zimného šalátu. Mali sme vycestovať do konca mája. Nestalo sa tak. Koncom júna ich oslovili z košickej spoločnosti Marko, s ktorou bardejovská spoločnosť spolupracovala. "Sekretárka mi povedala, že má pre nás prácu. Mali sme ísť do Anglicka dojiť kravy," hovorí C. Semko. Spolu s M. Remperom prišli do Košíc a vysvetlili jej, že čakajú na zber šalátu do Holandska a nie na dojenie kráv. "Na záver mi tá pani povedala, že ak sa chcem zaregistrovať u nich, mám im zaplatiť dvetisíc korún," hovorí nahnevane C. Semko. "Mali sme toho dosť, povedali sme, že končíme a na druhý deň sme šli do Bardejova. Tam sme povedali, že o ich prácu už nemáme záujem a chceme naspäť svoje peniaze," hovorí C. Semko. Peniaze však nik z nich dodnes nevidel. Telefóny im nedvíhajú, doporučenú poštu nepreberajú.

Skontaktovali sme s Milanom Drozdom z bardejovskej spoločnosti A a D. "Prácu sme im pánovi Remperovi a pánovi Semkovi ponúkli dvakrát, ale odmietli ju. Povedali, že nemajú peniaze na letenky, vyhovárali sa. Šlo o zber zimného šalátu a nakladanie debničiek do kamióna," uviedol M. Drozd.

"Nám zaplatili za spracovanie podkladov na vybavenie práce do zahraničia, nie za jej sprostredkovanie. Tieto peniaze sa záujemcom nevracajú späť, je to aj v papieri, ktorý podpísali," konkretizoval. "Ak majú záujem, vieme im ponúknuť prácu aj teraz. To, že nevycestovali do zahraničia je čisto len ich chyba," povedal Drozd a dodal, že konkrétnu prácu pre ich záujemcov vybavuje a sprostredkuje košická spoločnosť Marko. Opýtali sme sa aj na problémy, ktoré mala V. Grušková v Londýne. Dozvedeli sme sa, že k tomuto problému sa môže vyjadriť Ladislav Komár, riaditeľ agentúry Marko. Skontaktovať s ním sa nám aj napriek niekoľkým pokusom nepodarilo. Skúšali sme sa opakovanie s skontaktovať s pracovníkmi firmy pevné linky ani mobil však nikto nedvíha.

Spomínanú firmu Marko sme sa snažili nájsť v zozname sprostredkovateľov, ktorý vydáva Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Nenašli sme ho ani my, ani hovorca košického úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Igor Jakeš. "Nemusí to však ešte znamenať, že nemajú povolenie, je možné, že firma nepoužila pri sprostredkovaní svoju správnu identifikáciu - názov a sídlo podľa povolenia. S istotou sa dá posúdiť len kontrolou priamo u samotného sprostredkovateľa. Kontrolu vykonávajú poverení zamestnanci úradu prace, sociálnych veci a rodiny," uzavrel I. Jakeš.

Ako nenaletieť

Ak občan chce pracovať v zahraničí a na hľadanie práce využíva služby

sprostredkovateľa zamestnania za úhradu:"Predovšetkým by si mal hneď overiť si, či má uvedený sprostredkovateľ povolenie. Vydáva ho Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Zoznam takýchto sprostredkovateľov je na každom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a tiež na www.upsvar.sk," hovorí Igor Jakeš, hovorca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach.

Sprostredkovateľ by nemal mat problém sa takýmto povolením preukázať ak ho o to požiadate! V povolení je uvedený názov a sídlo sprostredkovateľa, okruh zamestnaní, ktoré môže sprostredkovať, územný rozsah sprostredkovateľskej činnosti to je, do ktorých štátov môže sprostredkovať zamestnanie

Sprostredkovateľovi zamestnania za úhradu v zahraničí zo zákona vyplýva

povinnosť spísať s občanom písomnú dohodu o sprostredkovaní zamestnania,

kde ma uviesť najmä názov a adresu zamestnávateľa, dĺžku trvania

zamestnania, druh prace, mzdu, plat, spôsob a podmienky zdravotného a

sociálneho poistenia, rozsah zodpovednosti sprostredkovateľa za nedodržanie

podmienok dohody a výšku úhrady za sprostredkovanie zamestnania

(jšt)

Koľko zaplatiť

Poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania môže

sprostredkovateľ vyberať až po sprostredkovaní zamestnania, nikdy nie

predtým!

Výska poplatku je stanovená zákonom:

- najviac 20% z mesačnej mzdy alebo platu dohodnutého medzi občanom a zamestnávateľom, ak je zamestnanie sprostredkovane najviac na 6 mesiacov

- najviac 30% z mesačnej mzdy alebo platu dohodnutého medzi občanom a zamestnávateľom, ak je zamestnanie sprostredkovane na obdobie dlhšie ako 6 mesiacov.

(jšt)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš