nevieš, koho stretneš."
Hneď od dverí ma sledoval zvedavý pohľad. Patril krásnym hnedým očiam. Tak nejako som si vždy predstavovala lásku na prvý pohľad. Mäkký, krásne drzý, zvedavý a usmievavý pohľad. Držali sme sa rovnakej tyče a na malý okamih sa nám spojili prsty. Bolo to príjemné. Dotkli sme sa znova, tentoraz plánovane. Dva páry hnedých očí sa okamžite usmiali. Premýšľam, akej farby sú jeho vlasy. Mal ich schované pod čiapkou. Modrá mu naozaj pristala. Bol už dosť neskorý večer a behalo mi hlavou, odkiaľ ide. Prečo ešte nespí a rozpráva sa s mojimi očami? Zdvihol obočie a ja tiež, klipol očami a ja hneď za ním, urobil smiešnu grimasu, ja tiež. Pekne sa usmieval. Hm. Ako len milujem ten čerstvo zaľúbený úsmev, pre ostatných nezúčastnených trochu prihlúply.
Vystúpil prvý a ešte dlho tam stál a mával mi. Možno jeho oči vraveli, že si ma nájde aj na konci sveta. Ale mal len dva rôčky a jeho ocino sám žasol nad jeho prirodzeným šarmom. Keby to bolo aj za iných okolností také jednoduché a prirodzené.
(http://katarinamalikova.blog.sme.sk)
Autor: Katarína MALIKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
