nominovanými skutkami detí a detských kolektívov je aj príbeh Danka Kniznera o jeho obetavej pomoci spolužiačke Lucke.
Osemročný Danko Knizner nie je ako iné deti v jeho veku. Kým oni sa po škole bezstarostné hrajú, on všetok svoj voľný čas venuje Lucke. Je jej veľkou oporou. Sprevádza ju do školy i zo školy, čakú ju, kým sa naobeduje, pomáha jej pri obliekaní, s úlohami, vodí ju do kostola. Je až neuveriteľné, ako sa tento druhák Lucke venuje a pomáha jej. Nezištnosť a ochota pomôcť charakterizuje tohto obetavého druháčika z Odorína.
Luckin a Dankov príbeh sa začal pred ôsmimi rokmi. Práve vtedy prišla Lucka do rodiny Kniznerových. Hoci Dankova babka Marta Kniznerová vychovala 5 vlastných detí, neváhala sa táto invalidná dôchodkyňa ujať aj práve narodenej Lucky. Jej rodičia sa o ňu nedokázali postarať. Lucka - dieťa mentálne zaostalej matky a otca alkoholika, mala po narodení skončiť v sociálnom ústave. Pred tým ju zachránilo široké srdce Dankovej babky, ktorá si ju osvojila. „Spočiatku k nám Lucka chodievala na jeden deň a neskôr aj na víkendy. Rodičia s tým súhlasili. Pamätám sa, ako som ju učila prežúvať. Nevedela ani sedieť. Bola zanedbaná. Neskôr som sa rozhodla, že si ju osvojím. Brala som to ako celkom prirodzenú vec. Odvtedy je Lucka u nás a je ako moja dcéra," spomína M. Kniznerová.
Kým spočiatku biologickí rodičia Lucku navštevovali, dnes už ku Kniznerovým nechodia, hoci bývajú v tej istej obci. Lucka však v novej rodine našla zároveň aj nový domov. Vo veľkom dome Kniznerových na konci obce bývajú spolu tri rodiny. Lucka s Dankom sú každý deň spolu a spolu sedia aj v školskej lavici.
„Danko nedá na Lucku dopustiť. Stará sa o ňu. Pomáha jej so všetkým. Už od malička bol celkom iný ako jeho rovesníci. Zaujímal sa o vážnejšie veci a je veľmi obetavý," hovorí Dankova mamka Ľubka. Danko má dve sestričky. Stredná Paťka je nepočujúca. Aj jej brat venuje veľkú dávku lásky a pomoci. Tej sa ujde aj najmladšej sestričke Františke, ockovi, mamke i babke. „Raz prišiel so školy domov s plačom. Veľmi ho ranilo, keď deti Lucke povedali, že patrí do útulku. Lucka si to neuvedomovala, ale Danko to bral ako veľkú krivdu," spomína M. Kniznerová.
Lucka jej jednou z troch integrovaných detí v Základnej škole v Odoríne. Podľa riaditeľky Jarmily Gondekovej spolužiaci si na „iné" deti už zvykli. „Lucka je mierne zaostalá a má problémy s logickým myslením. V čítaní však nemá konkurenciu. Danko s Luckou sú neoddeliteľnou dvojkou. Sú ako brat a sestra. Pomáha jej s učením, dokonca aj s obliekaním a prezúvaním. Je ako jej pravá ruka," uviedla J. Gondeková.
Sympatický Danko už na prvý pohľad pôsobí milým a láskavým dojmom. Opakované konanie dobra robí s prirodzenou ľahkosťou. Rovnako je to aj s láskou, ktorú rozdáva okolo seba. Rovnaké dobro cítiť aj v celom dome Kniznerových.
O víťazoch Detského činu roka už tradične rozhodujú samotné deti. To, či veľké skutky malého Danka oslovia tú tohtoročnú detskú porotu, sa rozhodne v decembri. Dankova babka je však presvedčená, že dobré skutky sa nerobia pre slávu. „Je však potrebné o nich hovoriť a neustále ich robiť," dodala M. Kniznerová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
