strán. Kandidovať za nejakú politickú stranu je relatívne jednoduché. Stačilo presvedčiť straníckych bossov, že oni sú tí najlepší a práve oni majú vo voľbách kandidovať. Tí, ktorí sa rozhodli kandidovať ako nezávislí, to mali zložitejšie. Svoje kandidátne listiny museli doložiť petíciou podpísanou voličmi podporujúcimi ich kandidatúru. Prešli teda prvým kolom výberu. Nebolo jednoduché získať zákonom predpísaný počet podpisov, najmä v obciach. V priemere to vychádza, že bolo potrebné získať podporu každého desiateho voliča.

Podpisom pod petíciu vyjadrili voliči prejav svojej vôle. Preto niektorí nezávislí kandidáti zostali nemilo prekvapení, keď zapisovatelia MVK požadovali petíciu v dvoch vyhotoveniach - originál a úradne overenú, spoplatnenú kópiu. Lebo vraj tak boli usmernení na školení. Asi by sme neboli na Slovensku, keby sa jednoduché veci zbytočne nekomplikovali. Štátny úradník, ktorý je platený z verejných prostriedkov, si zákon vysvetlil po svojom a neodborne usmernil zapisovateľov. Tí zapisovatelia, ktorí si zákon neprečítali a spoliehali sa na rozumy od iných, potom neodbornosť prenášali ďalej. Nezávislý kandidát, keď chcel kandidovať, musel platiť za zbytočné overovanie.

Argument úradníka, že si z toho netreba robiť ťažkú hlavu, veď keď sa to kandidátovi nepáči, môže sa obrátiť na súd, neobstojí. Na čo a komu je potrebný takýto úradník? Bolo by možno vhodné vyskúšať, či by úradníci dokázali okrem svojej „odbornosti" preukázať aj podporu občanov, teda tých, z daní ktorých sú platení, že aj naďalej môžu sedieť na svojich stoličkách a starať sa o veci verejné. Trebárs petíciou. A petícia by stačila len v origináli, bez spoplatnenej kópie...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš