Na zásahy vyrážali na motorkách či starých ruských "gazíkoch", používali konopné laná a ranených turistov prepravovali na ťažkých nosidlách. Dnes je situácia iná. V Slovenskom raji pôsobí osem profesionálnych záchranárov, vozový park sa modernizoval, okrem terénnych áut prispôsobených na zásahy v teréne je v prípade potreby k dispozícii aj vrtuľník. Konopné laná nahradili silonové či oceľové s dlhšou životnosťou aj vyššou nosnosťou. Aj staré snežné skútre nahradili nové. Na vlastné oči ich možno vidieť v Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi na výstave "už 50 rokov", venovanej polstoročnici pôsobenia horskej služby v Slovenskom raji.
Návštevníci sa tu môžu zoznámiť nielen s vybavením, používaným pri záchrane turistov v národnom parku kedysi a dnes, ale dozvedia sa tiež, že impulzom na vytvorenie horskej služby v Slovenskom raji bol smrteľný úraz v rokline Kyseľ v roku 1956. Odvtedy vyrazili záchranári do terénu viac ako 10-tisíc krát. V priemere je to 213 zásahov za rok. Okrem prípadov so šťastným koncom eviduje Horská záchranná služba (HZS) v Slovenskom raji aj 35 zásahov, pri ktorých sa nepodarilo zachrániť ľudský život. Súčasný riaditeľ HZS v Slovenskom raji Peter Bulej vraví, že najviac zásahov býva v lete. Rekordný je deň s tromi zásahmi. "Najčastejšími úrazmi sú poranenia dolných končatín, zlomeniny, podvrtnutia. Za posledné roky sa počet úrazov trochu znižuje, turisti sú lepšie vybavení a pripravení na túry," vraví P. Bulej. Okrem záchrany ľudských životov majú záchranári v horách na starosti značkovanie turistických chodníkov či kontroly v teréne. Viac o zaujímavej práci ľudí, ktorí zasvätili život záchrane ľudí v Slovenskom raji, prezrádza výstava, ktorá potrvá do 5. novembra.
Autor: top
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
