reguláciu postavili, nebola vyčistená. Správcom toku je Slovenský vodohospodársky podnik (SVP).

"Torysa je znečistená, sú tam nánosy bahna. Podľa mňa bolo potrebné urobiť ešte dva poldre, aby pribrzdili rýchlosť toku vody," vraví starosta Štefan Bujňák (na snímke). Regulácia je postavená na jednom konci obce, smerom od Tichého Potoka. "Medzi Brezovicou a Tichým Potok nie je urobená. V prípade prudších dažďov alebo počas povodní sa nám regulácia v obci opätovne znečisťuje," dodáva.

Starosta si myslí, že kompetentní z VHP nehospodárne vynakladajú financie pri správe tokov. "Keby iba trochu porozmýšľali, urobili by čistenie tokov a ťažbu a triedenie štrku, ktorý by následne predávali. Tým by získali financie a mali by na reguláciu potokov. Kým však budú štátnym podnikom každoročne získajú pridelené financie, dovtedy sa budú iba stále vyhovárať a nikto s tým nič nenarobí," myslí si starosta.

Pri ostatnej povodni v dôsledku nevyčisteného potoka narušila reguláciu vodného toku v obci. "Kríky, konáre a ostatný neporiadok, ktorý priplavila voda, sa zachytili na pilieri pod mostom a na viacerých miestach narušila reguláciu. Keby raz za päť rokov prešiel buldozér od Tichého Potoka po Košice, aby prečistil korytá, nikdy by nezaplavovala voda ľuďom domy, napríklad v Haniske," konštatuje Š. Bujňák. Dodáva, že obec na protipovodňovú ochranu dostáva ročne okolo 1 600 korún. Podľa neho z týchto peňazí sa nedá urobiť na ochranu proti záplavám takmer nič. "Ani jednu vlečku kameňov to nepostačuje. Všetko musíme robiť na svoje náklady," dodáva. Rovnaký názor majú aj ostatní starostovia v Sabinovskom okrese.

Riaditeľ odštepného závodu Košice z Povodia Hornádu a Bodvy Slovenského vodohospodárskeho podniku Jozef Prosba na margo tohto problému uviedol: "Spravujeme veľmi veľké územie - celý Prešovský a Košický kraj. K dispozícii máme iba päť tatroviek a štyri údéesky. Menší podnikateľ má viac techniky ako my. Podľa mňa sú obce, ktoré sú v horšom stave ako Brezovica. Žiaľ, hospodárime iba s obmedzeným množstvo finančných prostriedkov, ktoré nám nepostačujú."

Na argumentáciu starostov, že pravidelnou údržbou by sa predišlo záplavám a veľkým škodám, poznamenal: "Majú pravdu. Ak by som teraz poslal na určitú lokalitu bager, tak to urobí za tri tisícky. O rok, dva či o tri to bude už tridsaťtisíc, aj viac. Aj ja by som to najradšej takto robil. Ale nestíhame. Nemáme peniaze, nemáme techniku."

Opýtali sme sa riaditeľa aj na citáciu vodného zákona (§ 53), podľa ktorého je vlastník vodnej stavby - v tomto prípade štát, okrem iného povinný udržiavať v riadnom stave dno a brehy vodného toku a starať sa v ňom o nehatený odtok. Na margo tohto uviedol: "Je to pravda. Ak na toku máme urobenú úpravu, teda tam máme základný prostriedok - stavbu, je našou povinnosťou starať sa o ňu. Ale ak nie je upravený tok, je povinnosťou vlastníkov dotknutých území chrániť sa pred povodňami," dodal riaditeľ.

Na otázku, či si nemyslí, že v tomto prípade tu existuje určitá legislatívna diera uviedol: "Áno, máte pravdu. Je tu určité vákuum. My sa pridržiavame vodohospodárskeho zákona, podľa ktorého sú vlastníci pobrežných pozemkov povinní starať sa o ne a chrániť sa pred povodňami. Starostovia sa riadia podľa svojho zákona," priznal J. Prosba. A tu narazila kosa na kameň. Obce podľa zákona o obecnom zriadení nemôžu investovať finančné prostriedku do cudzieho majetku. A vodný tok nie je vo vlastníctve obce, ale štátu.

Čo hovorí zákon vodný zákon?

Podľa § 50 zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách je vlastník pobrežných pozemkov povinný umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia, dbať o ochranu vôd a zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd vo vodnom toku, znečistiť vodu alebo inak ohroziť jej kvalitu, znemožniť alebo sťažiť riadnu prevádzku a údržbu vodného toku a s ním súvisiacich vodných stavieb. Musí umožniť za náhradu umiestnenie a prevádzku rôznych meracích zariadení na zisťovanie údajov o vodnom toku alebo plavebných znakov.

Ak ide o pobrežný pozemok pri drobnom vodnom toku, je jeho vlastník povinný udržiavať breh v takom stave, aby sa netvorili prekážky, ktoré bránia nehatenému odtoku vody, sťažujú alebo znemožňujú prístup k vodnému toku alebo podporujú usadzovanie plavením alebo ukladanie splavenín.

Zákon však určuje aj povinnosti vlastníka vodnej stavby (väčšinou sú vo vlastníctve štátu a sú to najmä stavby na úpravu korýt - regulácie, stavby na ochranu pred povodňami, priehrady, vodné nádrže, rybníky, hate, hrádze, studne, vodovody či stoky - pozn. red.). Vlastník vodnej stavby je povinný udržiavať ju v riadnom stave a zabezpečovať jej údržbu a prevádzku tak, aby umožňovala plynulý prietok vody a nehatený odchod ľadu, riadnu prevádzku vodnej cesty a aby neohrozovala bezpečnosť osôb, majetku a vodohospodárskych a iných právom chránených záujmov. Je povinný aj udržiavať v riadnom stave dno a brehy vodného toku a odstraňovať nánosy a prekážky v ňom.

(tim)

POZNÁMKA

Prečo je štát najhorší vlastník?

Ingrid TIMKOVÁ

Povodne takmer každoročne zasahujú mnohé časti východného Slovenska.

Najmä jeho najchudobnejšie časti a ich obyvateľov. S vodným živlom, paradoxne, opätovne najviac bojujú najmä ľudia, ktorých toto nešťastie zasahuje. A čo vodohospodári?

V Koncepcii vodohospodárskej politiky sa konštatuje, že "stav vodného hospodárstva na Slovensku má stagnujúcu a v niektorých činnostiach až upadajúcu tendenciu, i keď toto odvetvie s vypätím plní svoje spoločenské postavenie... Pokračovanie takéhoto stavu môže v dohľadnom čase vážne ohroziť fungovanie vodohospodárstva so všetkými možnými dôsledkami na zdravie a bezpečnosť obyvateľstva, rozvoj jednotlivých regiónov, ako aj na funkčnosť podnikateľskej sféry.." Prečo je to tak? Starostovia obcí východného Slovenska už niekoľko rokov upozorňujú na nehospodárne vynakladanie finančných prostriedkov nielen na predchádzanie povodniam, ale aj na odstraňovanie následkov povodní. Tvrdia, že ak by sa do čistenia vodných tokov zavčasu investovali minimálne finančné prostriedky, škody po povodniach by boli o státisíce nižšie.

Vraví sa, že štát je zlý vlastník. Zdá sa, že v oblasti vodohospodárstva je to naozaj tak. Vlastníkom vody je štát a zrejme tak to bude aj v budúcnosti. Vlastník vody teda štát je povinný okrem iného starať sa o vodné toky a povodia tak, aby boli uspokojené nielen nároky na pitnú vodu a vodu pre hospodárske potreby, ale aj aby bola zabezpečená ochrana pred povodňami.

Prečo teda kompetentní pri rozdeľovaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu počína nevnímajú fakt, že je povinnosťou štátu financovať správu vodných tokov a povodí, financovať protipovodňovú ochranu a uhrádzať škody po povodniach na vodných tokoch a protipovodňových zariadeniach, ktoré sú vo vlastníctve štátu?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš