v starej drevenici. Každodenný boj o prežitie sa odohráva v dvoch skromných izbách. Chodba slúži na odkladanie vecí a v lete, keď je príšerné teplo, ako miestnosť na varenie.
Podmienky, v akých sa žilo na začiatku minulého storočia, rodine Repkových až tak neprekážajú. "Sme vôbec radi, že máme strechu nad hlavou. Všetkým je nám tu spolu dobre. Deti sú radi, že bývajú s babkou," prezrádza matka Bernadeta Repková. Tá len pred necelými dvomi mesiacmi porodila v poradí siedme dieťa. "Dala som jej meno po mne a po babke. Volá sa Mária - Bernadeta," dodáva pyšne starostlivá žena.
Celá rodina má za sebou už niekoľko životných skúšok. Ich bydliskom bol v minulosti obyčajný stan. Neskôr ich prichýlili v azylovom dome, aby naposledy bývali v podnájme v Šarišskom Jastrabí. Elektrinu nepotrebovali ani tam. Do súčasného domčeka sa nasťahovali pred vyše dvomi mesiacmi. "Moja matka tu už istý čas býva. Neostávalo nám iné len prísť k nej. Majiteľ nám to dovolil. Teraz platíme nájomné tisíc korún, mama šesťsto. Bolo to pre nás najlepšie riešenie. Moja mama mi so všetkým nesmierne pomáha," vysvetľuje Bernadeta.
Sociálni pracovníci navrhovali umiestnenie detí v detskom domove. O tejto možnosti však nielen matka, ale ani deti nechcú ani počuť. "Od mamky nechcem nikdy odísť. Ani keď budem veľký. Chcem ostať pri nej," nechal sa počuť najstarší, dvanásťročný Jožko. Ten bol počas našej návštevy veľmi zhovorčivý. "Pomáham doma ako sa dá. Teraz, keď je ocko v Čechách (odišiel za prácou - pozn. red.), nosím drevo a tak... ," cíti podiel zodpovednosti Jozef. Ako najstarší si plní aj iné povinnosti. Mama ho v našej prítomnosti poslala do Starej Ľubovne zaplatiť nájom. Našu ponuku, že ho zvezieme autom, neodmietol. Cestou nám prezradil, že si postupne šetrí na nový bicykel, ktorý si tak veľmi praje.
Okrem rodičovského príspevku, poberajú Repkovci aj sociálne dávky. Otec bol donedávna bez práce a tak ich momentálny príjem je 7 400 korún. "Je to málo, ale zatiaľ prežívame. Naše štyri deti cestujú do školy v Malom Lipníku. Denne tak potrebujú 32 korún. Opakujem ešte raz, že mama mi dosť pomôže. Hlavne, že sme všetci zdraví. Deti majú navarené každý deň. V miestnom obchodíku nakupujeme denne dva chleby. Niečo aj upečieme. Poviem vám, aj keď sú deti malé, zjedia toho dosť," ubezpečuje Bernadeta.
Zimy sa u Repkovcov neobávajú. Dreva vraj bude dosť a čosi si ešte zadovážia. Horšie to bude s praním. Neďaleký prameň vody plánuje Bernadeta využívať aj v krutých mrazoch. Vraj je na to zvyknutá. Napokon podľa nej ani v minulosti nebolo inak. Ani z toho, že v zime sa skoro stmieva deti nerobia vedu. Učenie pri sviečkach by mali zvládnuť. "Keď nie je televízor, aspoň máme viac času na seba. Babka nám rozpráva všelijaké zážitky a my potichučky načúvame," opisujú dianie počas dlhých večerov v chatrči.
Jožka sme sa pýtali, či tak trochu nezávidí kamarátom, že majú doma televízory a počítače. Pokývaním hlavy dal jasný signál, že nie. Vtedy sme však zbadali v jeho detských očiach iskierku túžby toho, že čistú pravdu asi pritajil. Jeho odolnosť však bola silnejšia.
V záverečnom vyjadrení Bernadeta prezradila prianie celej rodiny, ktoré by sa mnohým z nás javilo ako veľmi skromné. "Určite túžime ísť do domu. Chceme, aby to bol náš dom. Všetko sa mi zdá teraz také ťažké, ale ako milujúca matka verím, že všetko aj s Božou pomocou zvládneme," vyslovila žena, od ktorej sme popri tých útrapách nezaznamenali ani štipku prejavu nepokoja.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
