horských filmov v Poprade. Roky rokúce sedával v hľadisku a s obdivom sledoval dokumenty z celého sveta. Tvrdí, že vždy túžil byť raz tak dobrým filmárom, aby mohol svoj dokument premietať v Poprade. Tento sen sa mu naplnil. Už pred tromi rokmi sa do súťaže prepracoval s filmom Túžba bežať.
"Bol to úžasný pocit, bola to moja filmová prvotina, taký krátky klip o psích záprahoch a keď mi predvýberová komisia oznámila, že film pôjde do súťaže, potešil som sa," popisuje svoj vstup do sveta filmárov Rastislav Hatiar. Kameru vzal do rúk po prvý raz v roku 2001. Presvedčil ho na to kamarát tvrdiac mu, že tak lepšie zaznamená atmosféru a nálady, než na fotografii. "Fotil som od detstva, ešte otec mi kúpil Zenit. Zaznamenával som všetko. Mal som pocit, že to, čo prežívam na cestách a v horách, sú jedinečné okamihy, ktoré by sa inak vytratili. S kamerou som začal pracovať, keď sme si s manželkou kúpili motorku a vybrali sa na výlet Európou. Hoci som vtedy ešte ani nevedel, čo je filmový strih, už som mal v hlave projekt dokumentu," tvrdí nadšenec horskej kinematografie Rastislav Hatiar.
Postupne sa naučil robiť strihy v počítači, vzdelával sa, všímal si rôzne profesionálne grify. "Nemám žiadne filmárske vzdelanie, stále som len taký entuziasta. Vždy ma veľmi poteší, keď sa mi podarí dobrý záber," dodáva filmár, horolezec a fotograf.
Rastislav Hatiar sa tento rok festivalovým divákom predstavil s filmom V krajine Maple Whita. Rozpráva o pokuse basejumperov prejsť Stolovou horou vo Venezuele. "Keď som bol malý chlapec, čítal som knihu Stratený svet od Sira Arthura Conana Doyla. Keď som si ju prečítal nedávno, zistil som, že oblasť Stolových hôr nazýva krajinou Maple Whita. Podľa tohto príbehu bol Maple cestovateľom, ktorý prvý objavil Stolové hory. Tento príbeh a celú krajinu som mal už ako chlapec veľmi rád, vysníval som si ju. Keď ma oslovili kamaráti, že plánujú expedíciu do Venezuely, ani chvíľu som neváhal, nebolo mi treba hovoriť dvakrát. Mohol som ísť do vysnívanej krajiny svojho detstva a ešte som bol aj ovplyvnený Barabášovým filmom Amazónia vertical," vysvetlil Rastislav Hatiar.
Ten už pripravuje nové filmové dokumenty, momentálne má rozpracovaný materiál o lezení v Tatrách. "Chcel by som ľuďom vysvetliť, prečo vlastne lezieme, čo to je za túžba, ktorá nás k tomu ťahá. No a v januári sa chystám opäť do Južnej Ameriky, na Aconcaguu," dodal filmár. Samozrejme, kamera v jeho výbave chýbať nebude a tak sa návštevníci popradského festivalu majú v budúcnosti na čo tešiť. Z nadšeného diváka im tu vyrástol entuziasta - filmár.
"Myslím, že takéto festivaly majú obrovský význam. Divákom dávajú možnosť navštíviť aspoň sprostredkovane krajiny, kam by sa inak nedostali. Pre filmára je zas úžasný pocit vidieť svoj film medzi takým počtom ľudí, na veľkom plátne, s kvalitným ozvučením. A keď sa ten film niekomu ešte aj páči, je to úžasný pocit," uzavrel filmár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
