Vysoké Tatry - Zdravotný stav tatranských plies sa postupom času zlepšuje, no stále nie sme za vodou. Takto znie odkaz hydrobiologických výskumov z
Tomáš Tišťan
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
posledných rokov.
Túto jeseň si experti z viacerých odborných inštitúcií zo Slovenska a Českej republiky na mušku spoločne zobrali 30 plies na slovenskej a 12 na poľskej strane Tatier. "Tohtoročný výskum prebiehal v rámci nového projektu za účasti odborníkov z Technickej univerzity vo Zvolene, českej akadémie vied a Karlovej univerzity v Prahe," informoval Juraj Švajda zo Správy Tatranského národného parku.
Hlavným problémom zdravia tatranských plies sú acidifikácia a eutrofizácia. Tieto pojmy nám do neodbornej reči preložil jeden z realizátorov výskumu, profesor Peter Birošík. "Pri druhom pojme ide o zanášanie jazier organickými zložkami, rôznymi hnojivami. Pri tatranských plesách možno tento jav chápať ako neprirodzený a škodlivý. Týka sa však len niekoľkých jazier v blízkosti tatranských chát." O mnoho vážnejším ohrozením je acidifikácia, ktorá sa určitým stupňom dotýka takmer všetkých tatranských jazier.
"Tento pojem môžeme vysvetliť ako okysľovanie plies, znižovanie hodnoty PH. Tento negatívny jav vrcholil v osemdesiatych rokoch. Odkedy boli prijaté opatrenia, najmä na znižovanie síry v emisiách, do tatranských plies sa vracia život. Niektoré prestávajú byť kyslé," doplnil profesor Krivošík.
P. Krovošík podčiarkol, že intenzita postihnutia a zlepšovania stavu plies sú veľmi individuálne a rozdielne. Záleží to od mnohých faktorov, ako napríklad podložie plesa, objem vody v ňom, nadmorská výška. Dôležité je aj to Ale, či sa pleso nachádza ešte v lese, v pásme kosodreviny, alebo v nadmorskej výške nad 2 000 metrov. "Je úplne bežné, že v tej istej doline nachádzame medzi sebou plesá rýchlo zotavujúce, no hneď vedľa aj také, ktoré boli kyslé minimálne, ale aj také, ktorých zlepšenie stavu nemožno v skorej dobe vôbec očakávať," objasnil P. Krivošík.
