útočiacich na ohrozeného svišťa vrchovského.

Tento problém sa stáva aktuálny práve v týchto dňoch s pribúdajúcimi jesennými dňami. "Svište sa teraz začínajú pripravovať na zimný spánok. To znamená že naberajú tukové zásoby, čo je pre pytliakov zaujímavé," vysvetlil vedúci odboru strážnej služby, envirovýchovy a propagácie Správy TANAP-u Juraj Švajda. Svišťí tuk sa používa v ľudovom liečiteľstve, doplnkovým predmetom záujmu pytliakov je takisto ich koža.

Pytliaci na svoje odsúdeniahodné ciele používajú rôzne metódy. "Práve pred nedávnom sme objavili železné nástražné pasce, v ktorých boli zatrhnuté zvyšky svištích pazúrov. Páchateľa sa zatiaľ nepodarilo vypátrať. Potom sú to najmä oceľové oká a vykopávanie svištích nôr krompáčmi. Niekdajšie vydymovanie nôr pastiermi už pytliaci nepoužívajú," doplnil J. Švajda.

Z týchto dôvodov Správa TANAP-u návštevníkov národného parku žiada, aby pri zaregistrovaní podozrivých osôb okamžite kontaktovali políciu alebo priamo strážnu službu TANAP-u. "Pytliaci využívajú čas, kedy sa v parku pohybuje málo ľudí. Chodia za tmy, okolo piatej, šiestej hodiny ráno, majú radi takisto víkend, z toho dôvodu pri návrate z lovu idú opačným smerom ako bežní návštevníci. Podozrivé môžu byť takisto plné ruksaky, nehovoriac o tom, keď držia v ruke lopaty alebo krompáče," upresnil J. Švajda.

Podľa odhadov sa v TANAP-e nachádza približne 700 až 800 kusov svišťa vrchovského. K jeho súčasnému ohrozeniu okrem pytliakov prispievajú takisto ďalšie faktory. Na pozore sa musí mať najviac pred orlom a líškou. K jeho zvýšenej zraniteľnosti podľa Švajdových slov nepriamo prispieva trocha aj človek. "Zvykaním si na ruch na turistických chodníkoch svišť pred týmito predátormi stráca bdelosť a ostražitosť. Svišťa ohrozuje aj strata vhodných biotopov, v jeho prípade sú to bývalé kosené lúky, ktoré mu ponúkali pre neho veľmi potrebnú možnosť mať prehľad. Tie v súčasnosti zaberá expandujúca kosodrevina."

Tu podľa vedúceho strážnej služby nastáva mierna polemika, ako postupovať v rámci prebiehajúceho Programu záchrany svišťa vrchovského. Či začať kosiť lúky alebo nechať kosodrevine priestor na úplný samovývoj. "Názory medzi odborníkmi sú aj také, aj také. Každopádne pri znova kosení je potrebné na výsledok čakať minimálne päť rokov," vysvetlil J. Švajda.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš