pôvodným majiteľom. Urbárska spoločnosť v Toryskách v okrese Levoča však tvrdí, že terajší správca im drancuje lesy, vraj ťaží ostošesť zdravé drevo, aby z lesov vyťažili maximum. Kalamitné drevo vraj ostáva nepovšimnuté.
"Lesy nám majú odovzdať do konca roka. Dookola tu leží troj- až päťročná kalamita. Toto drevo však nechávajú tak, ťažia zdravé drevo, ktoré sa im podarí predať lepšie. Keď mi tie lesy preberieme, v akom budú stave? Koľko peňazí nám bude treba na opätovné zalesnenie," rozhorčene nám tvrdí ukazujúc nám lesnú plochu predseda toryštianskeho urbariátu Ondrej Turek.
Cestou k lesom, ktoré im niekedy patrili, nám rozpráva príbeh, typický pre komunistickú dobu. Torysky bola chudobná dedina, ľudia žili z poľnohospodárstva a lesov. "Zrazu nám lesy zobrali, proti armáde sme sa nemohli brániť. Vzniklo tu vojenské pásmo. Neviete si predstaviť, aká zlosť vtedy lomcovala ľuďmi. Nič sa však nedalo robiť. Keďže nebolo lesov, nebolo ani práce, mladí odtiaľ poodchádzali," spomína O. Turek.
Po viac ako polstoročí by sa staré krivdy mali ponaprávať. Lenže toryštianski urbárnici tvrdia, že terajší správcovia rúbu v pomaly už ich lesoch hlava- nehlava a oni sú bezradní.
"Od januára do konca augusta 2006 sme v uvedenej lokalite urobili práce na opravách a údržbách zvažníc a ciest za 890-tisíc korún. Pestovné práce potrebné pre zabezpečenie obnovy lesa nás stáli 480-tisíc korún. Práce v ochrane lesa proti podkôrnemu hmyzu nás vyšli na 40-tisíc korún. V súčasnosti naďalej spracovávame kalamitou napadnuté stromy a robíme pestovné práce nutné pre zabezpečenie obnovy lesných porastov. V nijakom prípade neťažíme zdravé stromy. Pri vzniku súvislej kalamity drevnej hmoty je nutné z dôvodu technického zabezpečenia následných činností pre obnovu lesných porastov dorovnať okraje týchto plôch, vyťažením tvz. "zdravých stromov" (zelená asimilačná plocha). Tieto stromy sú už napadnuté podkôrnym hmyzom a uhynú za krátky čas, pri ich následnom spracovaní by došlo k poškodeniu mladých lesných porastov. Pri spracovaní kalamitou napadnutých stromov postupujeme komplexne, to znamená, podľa najnižšej jednotky priestorového rozdelenia lesa, čiže porastu. Kým zodpovedný pracovník nespracuje všetku kalamitnú drevnú hmotu v uvedenom poraste, nemôže začať spracovávať kalamitou napadnuté stromy v inom poraste. Preto sa laickým pohľadom zdá, že sa spracováva kalamita iba na určitej ploche a o pár metrov sú ponechané napadnuté stromy," uviedol pre KORZÁR Jan Jurica zo závodu Vojenské lesy - majetky Kežmarok o. z.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš