Vážení učitelia, bolo tých úrazov málo?
Sobota 23. septembra, krásne počasie. Vybral som sa so synom na Šarišský hrad. Cesta ranným lesom v pohode, hore krásny výhľad a ticho, okrem nás len dvojica českých turistov. Ako tak vo vyššie položenej časti hradu nasávame duch histórie a obdivujeme okolie, ozve sa pod nami na nádvorí rev. Prišla trieda na výlet. Ako prvý vtrhol na hrad predvoj 7 až 8 asi 12-ročných detí. Najprv pobehovanie a jačanie, potom hulákanie cez celý hrad, pár petárd na vytvorenie atmosféry a potom neľudský rev „uuáááááááááá, mobíííííííl, stratil som mobíííííííl". Znelo to neľudsky, ako boj o život, akoby dotyčný spadol aspoň do hladomorne. Stačila ďalšia chvíľka a najodvážnejší sa ocitli priamo na vrchole hlavnej bašty, odkiaľ revali na ostatných, aby prišli za nimi. Pohoda skončila.
Po 10 minútach od príchodu prvej skupiny sa na hrade konečne zjavili aj učiteľky, udýchané pozerali okolo seba a sledovali, z ktorej strany sa im ozve nejaký žiak - z bašty, z hradby, z jamy, z kríkov.
Keď som tak pozoroval ten chaos a dve učiteľky, napadlo mi pár vecí. Ako je možné, že deti sú na hrade o 10 minút skôr, ako pedagogický dozor, ako je možné, že sa rozlezú a kývu učiteľkám z výšky hlavnej bašty, ktorá je absolútne nezabezpečená a na pád medzi skaly stačí chybný krok? Ako je možné, že to učiteľkám absolútne nevadí, že len pasívne pozorujú deti, loziace po nezabezpečených múroch hradu?
Nie tak dávno zlyhali na výlete pedagógovia z viacerých škôl. Jedni sa opili, druhí dovolili stratu chlapca, ktorého hľadalo 120 členov horskej služby. Čo by robili tie učiteľky, ak by nedajbože po príchode na hrad našli niektoré dieťa ležať pod baštou na kameňoch? Sú vôbec schopné uvedomiť si svoju zodpovednosť? Z jačania, revu a pobehovania tých deciek som bol taký znechutený, že som sa ani nepýtal, z ktorejže školy im urobili taký pekný výlet. Ale veď oni sa spoznajú.
Autor: Peter Hochel, Prešov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš