pred odchodom chcela so spolužiačkou preskúmať poslednú - východnú časť zrúcaniny. Keď ale preliezala k pozostatku okna, pravdepodobne sa jej pošmykla noha a zrútila sa do skoro 10 metrov hlbokej šachty.
"Prechádzala po tenkej a zvetranej rímse. Buď tá sa pod ňou podlomila, alebo sa pošmykla," povedal veliteľ zásahu vranovských hasičov Martin Vardžík. Záchranári dorazili z Vranova na hrad v priebehu niekoľkých minút. "Jediná možnosť, ako dievča vytiahnuť na slobodu, bolo prekopať sa cez malý otvor v spodnej časti steny", dodal veliteľ.
Záchranári sa k nej museli dostať dvomi rôznymi cestami. Jedna skupina zlanila nestabilnú hradnú stenu priamo na dno šachty. Ďalší hasiči sa prekopávali cez múr. Keď sa k dievčaťu dostali, ležalo na zemi a zvíjalo sa v bolestiach. Okamžite ho ošetrili a položili na nosidlá, ktoré prestrčili vysekaným otvorom. Náročným terénom potom preniesli študentku až do sanitky. Školáčka v sebe aj napriek zraneniam nezaprela zmysel pre dobrodružstvo a zásah záchranárov brala ako zážitok, ktorý patrične okomentovala slovami: "Jéej, ja idem do sanitky." Števka pritom po celý čas komunikovala s lekármi.
O zložitosti terénu zrúcaniny sa presvedčili tiež miestni policajti, ktorí sa len s ťažkosťami dostávali na miesta, odkiaľ dievča spadlo, aby nafotili miesto nešťastia. V tom momente sa sobotňajšia vychádzka do prírody skončila aj pre zvyšok triedy, s ktorou bola Števka na výlete. Spolu s jednou z učiteliek sa vybrali na zastávku čakať najbližší autobusový spoj do okresného mesta. Niektorí šokovaní spolužiaci odchádzali so slzami v očiach. Spamätať sa z tejto udalosti nemohla ani ďalšia učiteľka, ktorá si nevedela vysvetliť, ako sa toto nešťastie vlastne mohlo stať: "Bolo to tesne pred odchodom, už sme hasili oheň, keď sme začuli hlasný výkrik a prosbu o pomoc."
Najväčší šok však čakal rodičov, ktorí ráno vyprevadili zdravé dieťa na školský výlet a vyzdvihnúť si ho budú môcť až o niekoľko dní z nemocnice. Podľa slov službukonajúcej lekárky Štefániu na ARO Vranovskej nemocnice priviezli s ťažkými zraneniami. V sobotu podvečer bol jej stav síce stále vážny, no bola už, našťastie, mimo ohrozenia života.
Hrad Čičva (Čičava, Sedliská)
V roku 1270 kráľ Štefan V. daroval šľachticovi Rainoldovi majetok Čičva. V darovacej listine sa neuvádza, že by súčasťou panstva bol aj hrad. No v listinách kráľa Žigmunda (1410 a 1414), ktorými potvrdil vlastníctvo panstva Čičava šľachticom z Rozhanoviec, je napísané, že k panstvu patrí aj hrad Čičva. Prvá písomná správa o hrade je z roku 1361. Spravoval ho vtedy kastelán Mikuláš, z poverenia šľachticov z Rozhanoviec. Hrad Čičva mohol vzniknúť z iniciatívy uhorských kráľov v 12. storočí. Jeho hlavnou funkciou bolo strážiť a ochraňovať krajinskú cestu a pohraničie. Šľachtici z Rozhanoviec dokázateľne sídlili na čičvianskom hrade v prvej polovici 14. storočia.
V polovici 14. storočia boli hlavnými časťami hradu kamenná veža, cisterna v severnej časti hradného areálu a palác v južnej časti. V tom čase si dali zemepáni postaviť hrad a hradný palác vo Vranove, ktorý im poskytoval pohodlnejšie bývanie. Aj v nasledujúcich storočiach hrad Čičva spravovali kasteláni a mal viac vojensko-strážnu funkciu ako sídlo zemepánov. Po potlačení povstania Františka Rákociho II. kráľovské vojsko v roku 1711 hrad zdemolovalo.
Autor: Diana Baschierová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
