Otázky im však nekládli novinári, ale žiaci - redaktori školských časopisov. Na výsledku to však nič nemenilo, dobré boli nielen odpovede, ale aj otázky. Na pretras sa dostala napríklad aj téma krutosti v rozprávkach. Spisovatelia sa zhodli, že by ani takéto knihy deťom čítať nezakazovali a že to s tým násilím a morbiditou nie je až také zlé. Napríklad Feldek pripravoval pre české vydavateľstvo súbor slovenských rozprávok, kam zaradil aj Bračeka a vtáčika. Je o tom, ako macocha zabije nevlastného syna, uvarí a prinesie mužovi. Končí to smrťou macochy. "Je to prvá zaznamenaná slovenská rozprávka," povedal Feldek a opísal, že (a ako) jej korene siahajú do roku 1432, no v Čechách ju vydavateľ odmietol ako príliš morbídnu. "Rozprávky v knihe boli radené v abecednom poradí. Tak som ju premenoval na Vtáčik neboráčik a z B sa posunula na V. Potvrdilo sa, že Česi nečítajú knihy do konca, takže som ju tam prepašoval. Priznal som sa až na krste." Vydavateľ mu vraj potom tvrdil, že "vy Slováci máte tie kruté veci radi". Jeho manželka Oľga doplnila, že vnúčatá tiež majú najradšej tragiku a obľúbenými postavami sú mafián, pirát či zubár. Pri poslednom povolaní pozrela na spisovateľku Ruženu Anďalovú, ktorá je zubná lekárka a v knihách propaguje zdravý životný štýl. Tá poznamenala, že jej kniha by tragický koniec nemala.
Žiakov zaujímalo aj to, aké knihy čítali spisovatelia v ich veku. Historik, prozaik a publicista Pavel Dvořák miloval Rychlé šípy Jaroslava Foglara či Troch mušketierov. Rychlé šípy obľubovala aj autorka ženských bestsellerov Petra Nagyová-Džerengová, ktorá čítala aj verneovky, mayovky a sci-fi, podobne ako Jozef Žarnay. Peter Milčák obľuboval škandinávsku literatúru, najmä Pipi dlhú pančuchu, ilustrátor Miro Regitko si všímal ilustrácie, pričom ho brali najmä Ľudovít Fulla a Albín Brunovský. Ľubomír Feldek miloval Denník Janka Búrku, keďže hovoril o zlom chlapcovi, akým bol aj on. "Ostal ním," dodala jeho manželka Oľga. Tej zas mama zakazovala knihy o láske a zásobovala ju zaslzenými príbehmi Lýdie Alexandrovny Čárskej. "Neskôr ich mama strkala aj mojim deťom," poznamenala.
Nie všetci spisovatelia chceli byť spisovateľmi aj za mladi, ale napríklad Petra Nagyová-Džerengová o tom snívala celé roky. Už ako školáčka bola knihomoľom, nosila na pionierskej blúzke odznak Mladý knihovník. "Vydať knihu, to bol môj sen. Keď som sa vydala, vravela som manželovi, že budem spisovateľkou. On mi na to, že už o tom pol roka rozprávam a nič pre to nerobím. Tak som si z Košíc nechala poslať písací stroj a začala písať," povedala autorka, ktorá do zásuvky písala 8 rokov. A nielen romány pre ženy, ale aj sci-fi, krimi či dokonca horory.
Nestor slovenskej sci-fi literatúry Jozef Žarnay je prvý rok na dôchodku, donedávna učil. Kedysi žiakom habal knihy, ktoré si čítali pod lavicou (často si ich potom aj sám prečítal), posledných desať rokov už vraj príliš nečítajú. "Na druhej strane chodím po besedách a zisťujem, že sa číta aj dnes. Nie je to teda až také zlé," dodal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
