Národnom dni abstinentov. Levočan Igor Kačica má 46 rokov, dnes býva v resocializačnom zariadení gréckokatolíckej charity v Prešove. A verí, že bude môcť byť prospešný iným ľuďom.
Igor Kačica žil dvadsať rokov v normálnom, v podstate bezproblémovom manželstve. Po vyše 20 rokoch sa s manželkou rozviedol. „Po rozvode som ešte trištvrte roka žil ako človek," vraví I. Kačica, ktorý je hlboko veriaci, chodieval napríklad vypomáhať pri pútiach na Mariánsku horu. Pracoval v resocializačnom zaradení pod Spišskou diecézou.
Rozvod ním otriasol. Asi deväť mesiacov po rozvode si predsa len našiel priateľku. „Môj život sa začal meniť. Ona si tiež rada vypila, chodili sme na diskotéky, do barov. A zrazu som zistil, asi po polroku, že ja si tiež potrebujem vypiť a dokonca hneď zrána."
Že je alkoholik, to si nechcel pripustiť. Pán Kačica je členom spoločenstva Kruciáta - oslobodenie človeka. Kňazi i priatelia zo spoločenstva mu začali dohovárať. Takmer rok trvalo, kým si priznal, že je skutočne alkoholik. „Chodil ku mne otec predstavený, aj kňazi. Hovorili mi - Igor, ako to žiješ, rútiš sa do neznáma, do slepej uličky... Priatelia hovorili, Igor, mal by si sa liečiť. Nemôžeš pracovať, si nervózny, zle komunikuješ..." Dal si povedať. Svoj alkoholizmus považuje za výlučne svoju vinu. Neodolal pokušeniu diabla...
Igor Kačica sa teda išiel liečiť. Dostal sa do Prešova, býval v charitnom zariadení Pod Táborom, no tvrdí, že v ňom abstinoval sám, chýbali mu systematické terapie. Duchovne sa nabíjal u františkánov či štúdiom Biblie. Neskôr začal chodiť aj na odbornú liečbu. „Nepijem pomaly dva roky. Mal som jednu recidívu, dvojdňovú. Nezvládol som ju, ale aspoň som sa spamätal. Stop, rútiš sa zase do priepasti, povedal som si," bilancuje abstinujúci alkoholik, ktorému sa podarilo nadviazať opätovný kontakt so svojimi dvoma už dospelými deťmi, ako aj s rodičmi. Tvrdí, že pošpinil celú rodinu, o to viac ho teší, že ho dnes všetci podporujú v snahe vymaniť sa z osídiel alkoholu. Nadviazať kontakt s rodičmi pritom vôbec nebolo ľahké: „Trvalo mi rok a štvrť nadviazať komunikáciu s rodičmi. Boli Vianoce, čítam Sväté Písmo, oslovenie Panny Márie - neboj sa Panna Mária, veď máš milosť u Boha. A ja si hovorím, neboj sa Igor, veď Pán Ježiš je pri mne. Tak som išiel ku rodičom a poprosil ich o odpustenie."
Na vlaňajšom sympóziu spoločenstva Kruciáta - oslobodenie človeka boli aj hostia z podobnej komunity z Chorvátska. Cieľom I. Kačicu je dostať sa práve do tejto chorvátskej komunity, kde by tri roky žil ako klient a ak ostane 'čistý', mohol by ísť na misie a pomáhať iným ľuďom. Ako dodáva: „Mojou snahou je pracovať na sebe, byť pokorný, mať rád aj nepriateľov... A pôjdem do Chorvátska - to je môj cieľ!"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
