hľadáme čašníkov. Majitelia stravovacích prevádzok už dlhší čas pociťujú nedostatok ľudí v týchto profesiách. Dôvod je jednoduchý, kvalifikovaní kuchári a čašníci zo Spiša pracujú v zahraničí.
„Mladí ľudia idú za peniazmi, v zahraničí zarobia jednoznačne viac. My ich tak nedokážeme zaplatiť. Zohnať a udržať si kvalitný personál je problém," priznáva Vierka Kamenická z reštaurácie v dome kultúry. Domnieva sa, že problém s personálom bude čoraz väčší.
Rovnaké skúsenosti má aj Dana Říhová z reštaurácie Nostalgia. Podľa nej je nedostatok obsluhujúceho personálu všeobecným problémom všetkých reštaurácií v spišskom regióne. „Mladí ľudia odchádzajú zarobiť si do zahraničia. Chápem ich, ja sama som zažila po škole to isté, sedem rokov som pracovala v zahraničí. Každého jedného pracovníka si cením, no nevieme ich zaplatiť tak ako v zahraničí," zdôrazňuje. Aj toto leto bolo podľa jej slov extrémne, reštauráciám chýbali čašníci-absolventi, ktorí počas letných mesiacov odišli pracovať za hranice.
Kuchárov a čašníkov v trojročnom učebnom odbore pripravuje v Spišskej Novej Vsi Združená stredná škola hotelových služieb a obchodu. Jej riaditeľ Mgr. Milan Kudrik pre KORZÁR potvrdil, že gro absolventov školy odchádza zo Slovenska. Netýka sa to len samotných kuchárov a čašníkov, ale aj absolventov päťročného štúdia hotelovej akadémie. Chýbajúci personál v reštauráciách nie je podľa jeho slov spôsobený tým, že škola nevychováva dostatok absolventov v týchto profesiách. „V tomto školskom roku sme otvorili dve triedy odboru kuchár-čašník po 30 študentov. Odbor kuchár sme naplnili na sto percent, odbor čašník nie. V čom je dôvod? Otvára sa veľa študijných odborov, ktoré ani nemajú uplatnenie a berú aj žiakov s horšími výsledkami. Na učebné odbory nemá kto ísť. Na budúci rok otvoríme asi len jednu triedu," predpokladá riaditeľ školy.
Aj tých pár desiatok absolventov láka za hranice lepší zárobok. „Tí, čo sú šikovní, idú do zahraničia. Už počas štúdia si vybavia prax a hľadajú prácu. Sú finančne lepšie ohodnotení," tvrdí M. Kudrik.
Oproti desiatim až dvanástim tisíckam, ktoré podľa oslovených čašníkov možno zarobiť doma, sú zárobky v zahraničí niekoľkonásobne vyššie. „Kto naozaj robí, dostane aj 40 či 50-tisíc, záleží to od miesta a druhu podniku," hovorí čašník, ktorý chodieva za prácou do Anglicka. Dodáva, že ide o riadnu drinu a peniaze sú zaslúžené.
Chýbajú nielen čašníci
V roku 1999 mal okres Spišská Nová Ves takmer 30-percentnú nezamestnanosť, každý tretí človek v produktívnom veku bol bez práce. „V tom čase sme ani nepredpokladali nedostatok pracovnej sily," hovorí riaditeľ úradu práce v Spišskej Novej Vsi JUDr. Michal Komara (na snímke). Ku koncu minulého mesiaca bolo bez práce 6626 ľudí, čo predstavuje 13-percentnú mieru nezamestnanosti. Do akej miery sa na tomto znížení podieľa vstup Slovenska do Európskej únie a otvorenie pracovných trhov v niektorých európskych krajinách, sa nedá presne povedať. Rovnako neexistuje oficiálna štatistika, koľko Spišiakov odišlo za prácou do zahraničia. Faktom však je, že doma dnes chýbajú nielen kuchári a čašníci, nedostatok pracovníkov pociťujú aj stavebné firmy, zohnať kvalifikovaných robotníkov je problémom.
„V prvom rade je to vplyv otvorenia pracovných trhov EÚ. Druhá vec je lepší zárobok. Ľudia sú motivovaní mzdou. Napriek tomu, že priemerná mzda v našom okrese ide hore, nedá sa porovnávať so zárobkami v iných štátoch," hovorí M. Komara.
Do zahraničia odchádzajú hlavne mladí ľudia bez záväzkov a viac muži ako ženy, ktoré ostávajú doma starať sa o rodinu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
