storočia hrišovskí záhradkári. Dnes je ich ekonomická situácia taká biedna, že nie sú schopní uhradiť spotrebu elektrickej energie. Na dôvažok, chýba list vlastníctva. Obecné zastupiteľstvo ako jeden z variantov navrhlo, aby záhradkári dom jednoducho zbúrali a bolo by po starostiach. Hrišovský starosta Emil Jánošík (na snímke) však pre KORZÁR uviedol: "Je mi ľúto vynaloženej práce, z búrania preto nič nebude."
Spomínaný dom dnes chátra, pustili sa do neho vandali, cez nezakryté okná podľa množstva pavučín vidieť, že jedinými užívateľmi budovy sú dnes práve pavúky. "Nebolo to však vždy tak. Spomínam si, s akou vervou záhradkári dom stavali, sami si dokonca zhotovovali kvádre. V čase socializmu sa táto nehnuteľnosť bohato využívala, ľudia z okolia cestovali do Hrišoviec napríklad kvôli lisovaniu ovocia," popisuje E. Jánošík.
Stavebné povolenie vydal v roku 1975 vtedajší okresný národný výbor. Kameňom úrazu sú však nevysporiadané vlastnícke vzťahy. "Záhradkári stavali dom na obecnom pozemku bez akéhokoľvek vysporiadania. Prednedávnom ich odpojili od elektrickej energie. Chceli sme zachrániť situáciu a uhradiť dlhy. Bohužiaľ, na to aby bola dodávka energie obnovená, treba revíznu správu a tú nám elektrikári nevyhotovia, kým nebudeme mať list vlastníctva. A práve tento dôležitý dokument vôbec neexistuje," popísal hrišovský starosta, kde je pes zakopaný.
Dnešný hrišovský zväz záhradkárov tvorí už len jedenásť seniorov. Ich predseda Jozef Flintoš má úctyhodných 90 rokov. Sú ochotní s obcou dohodnúť sa, ich jediným cieľom je dom zachrániť. "Dom záhradkárov by mal byť akousi ružou v obci. Vedenie obce by nám malo pomôcť a postarať sa o tento dom. Stavali sme ho za ťažkých podmienok," povedal nám šéf záhradkárov. Na samotnú stavbu Hrišovčania vtedy dostali 100-tisíc korún. Momentálne je teda na svete písomné prehlásenie záhradkárov. Jednohlasne sa dohodli, aby budova bola prevedená do vlastníctva obce, ale pod podmienkou, že priestory budú záhradkárom k dispozícii. Náklady spojené s vkladom do katastra má hradiť obec.
Starosta si je však vedomý, že si na plecia zobrali poriadne bremeno. V obci žije 308 ľudí, mladí odchádzajú, seniori ostávajú. Aj keď je to kruté konštatovanie, túto budovu nepotrebujú. "V tomto roku sme zrušili materskú školu, priestory sú prázdne, podobne je to s niekdajšou základnou školou," pesimisticky skonštatoval E. Jánošík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
