miláčika Badyho. Trojročný Bady je k cudzím nevraživý a neváha ich dokonca aj napadnúť. Naopak pani Gabrielu berie ako náhradnú matku. Veselo k nej pribehol a pozdravil ju olízaním ruky. Rodina Červenková si "adoptovala" postihnutého srnca.
„Manžel je poľovník. Pred troma rokmi sa domov vrátil asi s týždňovým mláďaťom srnky. Jeho matka ležala v lese vedľa neho mŕtva. Mláďa malo na prvý pohľad chromú nohu," vysvetlila G. Červenková. Nielen ľudia, aj zvieratá sa teda rodia s rôznymi postihnutiami. Bady má prednú labu nevyvinutú a ochrnutú. V prírode bez matky a iba s troma zdravými končatinami nemal žiadnu nádej na prežitie. Vedomý si toho manžel pani Gabriely ho preto radšej zobral domov.
„Celá naša rodina miluje zvieratá. Badyho som kŕmila mliekom z fľaše s cumlíkom. Ako maličký chodieval všade za mnou ako psík," spomína pani Gabriela. Domáci mu v blízkosti svojho domu vybudovali hotové kráľovstvo. V ohrade o rozlohe niekoľkých metrov štvorcových má všetko takmer ako v prírode plus pravidelnú stravu. „Bady u nás dožije, je ako člen rodiny. Niekedy, keď som smutná, prídem k nemu a vyžalujem sa mu. Tvári sa, akoby mi rozumel, pozerá na mňa svojimi krásnymi očami," tvrdí s úsmevom pani Gabriela.
Kým k nej je Bady priateľský, cudzí ľudia mu nevoňajú. Vycítili sme to aj v čase našej návštevy. Fotografovanie muselo byť bleskové, Badymu sa návšteva v jeho kráľovstve vôbec nepozdávala. „Keď má parožteky, je veľmi sebavedomý a neváhal by zaútočiť. Pre neho je to prirodzené, je to divé zviera a parožtekmi sa dorozumieva v prírode. Naopak, v októbri ich zhodí, vtedy je bezbranný a poslušnejší," vysvetľuje pani Gabriela.
Ako zdôraznila G. Červenková, to, že majú doma Badyho, nie je žiadny vrtoch, módny hit, či snaha vyniknúť, ako by sa niekomu mohlo zdať. Domáci sa zrejme rozhodli skrížiť plány prírode a zachrániť sŕňa, ktoré by sa kvôli svojmu postihnutiu stalo ľahkou korisťou pre dravce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
