20 metrov vysoká travertínová kopa nachádza, vlastní gánovská dôchodkyňa. Keďže žije zo siedmich tisícok mesačne, na patričnú konzerváciu miesta unikátneho nálezu nemá peniaze, preto by ho rada vymenila za iný či predala, aby sa zachovala aspoň jeho súčasná podoba.
"Ja by som vedela, čo s ním, keby som na to mala patričné financie. Momentálne mám 7-tisícový dôchodok, tak si viete predstaviť, že neviem našetriť na to, aby som plochu dala do poriadku alebo nejako zakonzervovala," uviedla majiteľka pozemku získaného v reštitúcii, Gánovčanka Georgína Lišiaková. Napriek tomu, že vlastní pozemok s unikátnym náleziskom, uvítala by kvôli chýbajúcim peniazom na patričnú správu záujem kupcov či možnosť výmeny za iný. "Bola by som veľmi rada, keby nálezisko zostalo aspoň v takom stave, v akom je teraz," vysvetlila Gánovčanka.
Aj kvôli budúcemu využitiu náleziska sa v piatok a sobotu zišla pod Tatrami vedecká obec a zároveň si pripomenula osemdesiate výročie od objavu neandertálca v Gánovciach. Okrem odborných prednášok si boli účastníci seminára pozrieť nálezisko. "Je to svetový unikát, lebo okrem toho, že sa našiel výliatok mozgovne včasného neandertálca, ktorý je starý zhruba
120-tisíc rokov, máme tu aj ďalšie antropologické nálezy neandertálcov. Pri revíznom archeologickom výskume v roku 1955 sa našli ďalšie dva odtlačky ľudských kostí, ktoré nepatrili neandertálcovi, o ktorom hovoríme. Ide preto o veľmi unikátnu archeologickú lokalitu nadregionálneho významu," povedal Marián Soják z Archeologického ústavu SAV. Podľa neho je viacero variantov, ako ďalej využiť a zároveň uchovať jedinečné nálezisko. "Každopádne vynikajúce oplotenie, zakonzervovanie tohto Hrádku, čiže zvyškov travertínovej kopy, možno vitríny a budova, ktorá bude prezentovať miniexpozíciu a priblíži život neandertálca," načrtol riešenia Soják.
Účasť na seminári si nenechal ujsť ani Oldřich Fejfar (na snímke), člen výskumného tímu, ktorý bádal na gánovskom nálezisku v päťdesiatych rokoch. "Nález je absolútne ojedinelý. Môže nám povedať to, že neandertálec nebol naším predkom, bol to človek robustný, ktorý bol stvorený pre veľmi nehostinnú prírodu, musel sa ňou pretĺkať, a tak aj skončil. Domnievam sa, že medzi neandertálcami a modernými ľuďmi bola nejaká bariéra, napríklad reč. Neandertálec nehovoril, ale homo sapiens dokázal rozprávať, a preto zvíťazil," priblížil vývoj Fejfar. Podľa neho modernému človeku nehrozí, že by o tisíce rokov našli naše odliatky. "My sme prírodu tak zničili, že je vývoj zastavený. Vyvíjame sa síce, ale veľmi zlým spôsobom," zakončil Fejfar.
Originál nálezu sa nachádza v Národnom múzeu v Prahe, Podtatranské múzeum v Poprade ponúka návštevníkom len kópiu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
