ktorej sídli aj základňa. Tí sa stretli na pracovnom stretnutí v miestnom kultúrnom stredisku, na ktoré prišiel aj veliteľ základne plukovník Miroslav Korba. Ľudí, ktorých prišlo asi 150, zaujímalo, prečo helikoptéry lietajú ponad obytnú časť a nie južne, kde sú polia. Podľa Korbu je problémom, že dráha vzletu a pristávania bola navrhnutá ešte pred umiestnením základne začiatkom 90. rokov. "Ako letec však musím povedať, že keby som navrhoval dráhu teraz, smer vzletu a pristávania by bol rovnaký ako je teraz," povedal M. Korba a dôvodil, že blízko sú pre pilotov problematické pohoria, ďalej nad Kapušanmi je benzínka, ponad ktorú nesmú letieť. "Keď sa postaví letisko na neobývanej zóne, časom dôjde k tomu, že už postavené letisko mimo obytného územia mesto postupne pohltí. Netýka sa to len Prešova, ale aj Piešťan a podobné je to všade vo svete," podotkol veliteľ. Zdôraznil, že na základni sa snažia nájsť pilotom optimálne okruhy, ktoré by boli pre ľudí čo najmenšou prekážkou: "Odkedy existuje letecká základňa, riešime problém hlučnosti," konštatoval šéf letcov.
"Prečo vrtuľníky nemôžu lietať mimo obytnej zóny?," zaujímal sa Marek Lukáč. Iný občan, pán Želinský, naň nadviazal: "Pochopil som, že inak nebudete lietať, ani keď tu budete 100 rokov, preto povedzte, ako nám chcete vyjsť v ústrety?" Podľa slov plukovníka Korbu ide o zložitý problém. "Všetko má svoje pravidlá, čo sa týka lietania. Sú určité predpisy, ktoré musíme dodržiavať," zdôraznil a informoval aj o tom, v akých výškach môžu stroje letieť. Ide o výšku 100, resp. 450 metrov nad zemou, ktorú dodržiavajú, pričom sa snažia uprednostniť tú druhú. "Prijali sme opatrenia, že aj návraty do zón vykonávame vo výške 450 metrov, čo bol spočiatku problém... Na druhej strane je pravda, že pri 100 metroch je hluk väčší, ale zase trvá kratšie."
Ján Čižmár, ktorý je aj prešovským poslancom a bol zvolávateľom stretnutia, konštatoval, že navrhol znížiť pri mestských daniach koeficient pre Nižnú Šebastovú o polovicu. "Mesto by tým prišlo na daniach o 2 milióny korún," podotkol s tým, že tieto peniaze by mohla ako kompenzáciu poskytnúť armáda. Takéto riešenie však zatiaľ nie je reálne, ako potvrdila prednostka prešovskej radnice Daniela Dzubajová. Podľa jej slov o tom probléme rokuje sekcia dopravy Združenia miest a obcí Slovenska. Na stretnutie prišla aj zástupkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Pavla Neupauerová. "Občan nie je povinný znášať nadlimitné hladiny hluku," uviedla, no zároveň zdôraznila, že akčný plán znižovania hluku, aký požaduje Európska únia, má byť prijatý pre aglomerácie ako Nižná Šebastová do roku 2012 - 13. "Jedným z východísk je nečakať do roku 2012, ale vypracovať takúto štúdiu a postupne riešiť ďalšie kroky," poradila občanom. Hluk z leteckej dopravy je považovaný podľa zákona za taký, ktorý má rušivý charakter. Podľa súčasných noriem môže dosiahnuť maximálne 85 decibelov cez deň a 75 decibelov v noci, pri ekvivalentných hladinách je to 60, resp 50 decibelov. Podľa Neupauerovej sa merania robili v začiatkoch základne, v roku 1992, kedy sa určili aj trajektórie letov. "Dnes je načase vykonať znovu hlukovú skúšku, meranie na tých miestach, ktoré sú problematické. Vy by ste mali byť tí, ktorí poviete, kde sa má merať," dodala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
