Ing. Pavol Čekovský (na snímke). Smreky vysychajú, na mnohých miestach je vidieť holiny. O zlom stave lesných porastov svedčí aj narastajúci objem ťažby kalamitného dreva. Kým za celý rok 1997 vyťažili v mestských lesoch 40-tisíc metrov kubických kalamitného dreva, od roku 2003 sa jeho objem každoročne zvyšuje. Vlani dosiahla kalamitná ťažba 65-tisíc kubíkov a len za prvý polrok tohto roka vyťažili 44-tisíc kubíkov kalamitného dreva. P. Čekovský predpokladá, že do konca roka toto číslo presiahne 80-tisíc kubíkov.
"Sme v špecifickej oblasti, ktorú krajský lesný úrad vyhlásil v roku 2004 za oblasť ohrozenia lesa. Odumieranie smreka považujeme za kalamitné. Medzi hlavnými príčinami, ktoré spôsobujú nepriaznivý vývoj v nami obhospodarovaných lesoch, je nevhodné drevinové zloženie, teda smrekové monokultúry, škodlivé činitele ako podkôrny hmyz, burina, zver, hniloby, imisie a nepriaznivý stav pôdy so zvýšeným obsahom ťažkých kovov. To súvisí s emisnými vplyvmi z minulosti a táto pôda je trvalo kontaminovaná," konštatuje P. Čekovský. V minulosti boli najviac postihnuté oblasti okolo Spišskej Novej Vsi, v súčasnosti sa kalamita presúva do oblasti Grajnára, Knoly a Hnilca.
Lesy mesta Spišská Nová Ves od vlaňajška realizujú projekt Posilnenie ekologickej stability a produkčného potenciálu v Lesoch mesta Spišská Nová Ves, na ktorý získali finančnú podporu vo výške 5,7 milióna korún zo Sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Ide o program ozdravných opatrení, ktorý počíta so zalesňovaním listnatými drevinami, ochranou lesných porastov pred škodcami, výchovou mladých lesných porastov, zlepšením chemického zloženia pôdy a opatreniami proti hmyzu. "Po odumretých smrekoch ostávajú holiny, ktoré je potrebné zalesniť. Zvyšujeme podiel listnatých drevín ako breza, jarabina, buk, javor, lipa, ktoré v prvom rade kryjú pôdu, aby nevysychala a menia chemický stav pôdy, aby cieľové dreviny buk, jedľa a smrek mali vhodné podmienky na rast," konkretizoval riaditeľ. Mestské lesy ročne vysadia mladé sadenice na výmere 5060 hektárov. Podľa slov P. Čekovského je potešiteľné, že v lesných porastoch dochádza k prirodzenej obnove, takže potreba zalesňovania bude klesať.
Aj tunajším lesníkom robí momentálne starosti premnožený lykožrút. "Lykožrút do lesa patrí, otázkou je, v akom množstve, aby nepoškodzoval ekosystém. Na presvetlených svahoch, kde je veľa slnka, máme problém s lykožrútom. Na jeho premnoženie vplýva počasie. Tohtoročný júl priniesol teplo a sucho, čo sú ideálne podmienky pre premnoženie," objasnil P. Čekovský. Projekt ozdravných opatrení potrvá do roku 2007.
Lesy mesta Spišská Nová Ves, s. r. o., hospodária v lesoch s výmerou 7 400 hektárov. Lesné porasty sa nachádzajú v katastrálnom území Spišskej Novej Vsi, Hnilca, Mlyniek, Hnilčíka a Dediniek. Vlani dosiahli výnosy 119 miliónov korún pri nákladoch necelých 116 miliónov. Po zdanení zisk tejto "eseročky" predstavoval 3,2 milióna. Súčasná rastúca ťažba kalamitného dreva sa priaznivo podpisuje pod ekonomické výsledky spoločnosti, no P. Čekovský v budúcnosti predpokladá zníženie ťažby a potrebu investovať do pestovnej činnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
