zabrať. Takto zhruba vyzerá pracovný deň približne dvadsiatky reštaurátorov, kamenárov a iných majstrov, ktorí v týchto dňoch pracujú na veži Chrámu svätého Jakuba v Levoči. Podľa vedúceho Oblastného reštaurátorského ateliéru Ing. Ivana Tkáča druhú etapu rekonštrukcie veže by mali ukončiť ešte v tomto roku.
KORZÁR bol priamo na mieste opráv, a to na lešení vo výške asi 40 metrov nad zemou. Jaroslav Stariščák tu reštauroval list slepých mníšok. Zaujímavé pomenovanie je obrazné, ide o výraz zo slovníka reštaurátorov. J. Stariščák reštauroval kamenné reliéfne vlisy v exteriéri veže. Druhá etapa, ako nám povedal I. Tkáč, je zameraná práve na opravu kamennej hmoty. Náklady predstavujú 19 miliónov korún. Pre upresnenie, prvú etapu opráv veže ukončili niekedy v roku 2003. „Stav kamennej hmoty na veži bol v havarijnom stave, hrozilo tu riziko poranenia turistov. Preto je aj okolo chrámu oplotenie," upresnil I. Tkáč.
Keby sa laik pozeral na výlučne ručnú prácu J. Stariščáka, určite ju označí za "piplačku", na ktorú treba poriadne nervy. „Musím dodržať pôvodný tvar tohto reliéfu," vysvetlil nám tento majster so štetcom v ruke. Nie všetky kamenné kusy sú na veži v takom stave, že by sa dali ešte reštaurovať. Niektoré musia vymeniť. Reštaurátori na tento účel priviezli špeciálny kameň z Čiech.
Jozef Ochotnícky pracoval počas našej návštevy práve na takejto novej platni. „Pôvodný kameň bol poškodený prirodzenou degradáciou, zvetraním ale aj nevhodnými mechanickými zásahmi po požiari v roku 1923," popísal J. Ochotnícky, ktorý pracuje na nových podokenných vlisoch. Zo starého kameňa sa pomocou šablóny preniesol reliéfny vzor na nový náhradný materiál. Reštaurátori pracujú ručne, prípadne si pomáhajú vzduchovými nástrojmi.
Pracovať celý deň vo výške, dívať sa na Levoču z vtáčej perspektívy, to si vyžaduje aj kus odvahy. Reštaurátori a kamenári nám s úsmevom vysvetlili, že strach tu nie je namieste. Kto sa bojí prác vo výškach, nemôže sa živiť reštaurátorstvom. Na čo si však sťažovali, to je vietor. „Dole svieti slnko, ľudia sa prechádzajú po meste v krátkych rukávoch. My schádzame dole poriadne naobliekaní, napriek tomu aj poriadne vymrznutí. Ani nevieme, že vonku je leto," s úsmevom sa nám posťažovali reštaurátori.
Doterajšia literatúra kladie vznik terajšieho Kostola sv. Jakuba zhruba do rokov 1290 - 1400. Vychádza sa pritom väčšinou len z rozboru architektonických prvkov. Chrám patrí k najvýznamnejším klenotom Levoče. Obsahuje unikátnu zbierku stredovekých gotických krídlových oltárov, ktorých časť je zahrnutá do dvoch národných kultúrnych pamiatok. Málokto si uvedomuje, že zbierkou dvanástich gotických oltárov vlastnej proveniencie, stojacich zväčša na pôvodných miestach, sa môže v Európe pochváliť len Levoča a Bardejov. Ani najväčšie svetové galérie nevlastnia takéto množstvo gotických oltárov, pričom hlavný oltár je nielen dokonalým umeleckým dielom, ale aj najvyšším gotickým oltárom na svete. Okrem oltárov má Chrám sv. Jakuba ešte mnoho epitafov a iných umeleckých diel. Jeho skutočnú hodnotu pozná len užší okruh milovníkov umenia, ale vo všeobecnosti nie je ešte docenená.
(Zdroj: www.slovenskyraj.sk)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
