to schválila vo forme novely nariadenia na svojom stredajšom rokovaní. Medzi obce, ktorým bude od nového roka pridané, patria aj niektoré podtatranské a spišské.
"Našou snahou a cieľom nebolo, aby sa horské sídla zvýhodnili, ale aby boli dorovnané v porovnaní s tými, ktoré majú nižšiu nadmorskú výšku a nemajú také výdavky na posyp, či údržbu komunikácií a mnohé ďalšie zvýšené náklady, ktoré s polohou obce súvisia," uviedol primátor Vysokých Tatier, ktorý bol zároveň splnomocnencom prípravného výboru Asociácie horských sídiel, Ján Mokoš. Podľa neho práve nižšie položené samosprávy mohli viac prostriedkov z výnosov investovať do rozvoja, čím vznikol nepomer. "Chceli sme len dosiahnuť, aby obce s vyššou nadmorskou výškou neboli práve ňou oproti iným diskriminované," vysvetlil Mokoš.
Vedúci ekonomického odboru na Mestskom úrade v Poprade Pavel Miškovský zatiaľ nechcel oficiálne komentovať konkrétny finančný prínos pre mesto. "V každom prípade ide o navýšenie. Počkám si na nariadenie vlády, lebo môže dôjsť k iným posunom z pohľadu prerozdeľovacích procesov, nakoľko je tam viac kritérií. Múdrejší budeme, keď dá vláda nariadenie "vonku". Avšak z pohľadu minuloročných prepočtov, ktoré boli konzultované s predchádzajúcou vládou, v prípade mesta Poprad išlo o približne 13-miliónové navýšenie," povedal Miškovský. Zároveň si nemyslí, že väčší podiel dane z príjmov podľa spomínaných kritérií dramatickým spôsobom mestu pomôže. "Skôr tomu rozumiem ako splneniu sľubu, ktorý dala ešte predchádzajúca vláda a zároveň ako pochopenie problémov, na ktoré sú tieto prostriedky určené. Je úplne jasné, že zima, ktorá trvá v Poprade od novembra a končí niekedy v apríli, zanecháva stopy, ktoré sú zásadne odlišné, ako napríklad na západnom Slovensku alebo v iných krajoch, kde nie sú také teplotné nápory ako v podtatranskej oblasti," uviedol Miškovský. Náklady, ktoré mesto Poprad ročne vynakladá do odstraňovania následkov zimy predstavujú približne 20-miliónový balík a zároveň ho podľa slov vedúceho ekonóma ochudobňujú o financie, ktoré by mohlo venovať na rozvoj.
Viac peňazí zo štátneho rozpočtu do obecnej kasy dostanú aj Hrabušice v okrese Spišská Nová Ves ako jedna zo zakladajúcich obcí asociácie. Starosta Štefan Labuda tvrdí, že nepôjde o horibilné miliónové sumy. "Očakávame viac peňazí do rozpočtu obce, aby sme mohli zabezpečiť služby k spokojnosti občanov aj turistov. Rozhodnutie vlády je spravodlivé. Tie obce, ktoré majú sťažené podmienky, by mali dostať aj viac peňazí," tvrdí Š. Labuda. Ako konkrétny príklad uviedol skutočnosť, že Hrabušice ako horské sídlo ležiace na okraji Slovenského raja zabezpečujú odvoz odpadu z dvoch tretín územia tohto národného parku. "A to všetko z obecných peňazí, iné zdroje na to nemáme. Množstvo turistov kladie zvýšené nároky na údržbu technických zariadení v Slovenskom raji, rebríkov, mostov a stúpadiel, no aj ciest v obci," objasňuje. Ďalšou oblasťou, kde sú horské obce v nevýhode oproti nižšie položeným sídlam v teplejších oblastiach Slovenska, je podľa slov Š. Labudu vykurovanie a údržba ciest v zimnom období. "Hrabušice ležia v nadmorskej výške od 55 do 650 metrov. Osada Píla je tiež položená nad 600 metrov nad morom a len pluhovanie v zime je finančne neporovnateľne náročnejšie. Takisto nároky na energie sú podstatne vyššie ako trebárs na južnom Slovensku," uzatvára hrabušický starosta.
Autor: afo, top
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
