Cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám dvakrát žiadal informácie týkajúce stavby nájomných bytov pre miestnych Rómov. Nedočkal sa žiadnej odpovede. Hoci nie jediným nespokojným obci, referendum o odvolaní starostu úspešné nebolo.

Lehotu infozákona nedodržali

„Prvýkrát dal nepodpísanú žiadosť. Druhý raz to prišlo doporučene, ale zatiaľ mu nebolo odpovedané," priznal starosta Hermanoviec František Margita (koalícia HZDS, Smer, SDĽ) a dodal: „Tieto veci sú verejne dostupné. Poslanci ich mali k dispozícii na zastupiteľstve, pred polrokom boli aktualizované. Je to teda verejne prístupné, mohol do materiálov nahliadnuť." V čom je teda problém, že mu neodpovedal? „Nie je žiadny problém, zatiaľ sme neodpovedali," reagoval starosta, ktorý prisľúbil, že danú žiadosť bude riešiť.

Výstavba rómskych bytov

Františkovi Margitovi sme teda položili otázky, na ktoré sa pýtal aj Jozef Probala. Starosta odpovedal na všetky. Kedy prebehlo územné a stavebné konanie, kedy boli vydané rozhodnutia? „Územné konanie bolo robené dvakrát. Čo sa týka infraštruktúry, tam je viacej povolení - vodovod, dvakrát cesty, trafo... Sú vydané štyri stavebné povolenia a dve územné rozhodnutia. Komplet infraštruktúra je vykrytá stavebnými povoleniami a piate je na 34 rómskych bytov."

Kedy sa môže začať s výstavbou? „Zmluva je už podpísaná. Ide prvých 10, pripravených je ďalších 24 s tým, že žiadosť má ísť do 30. novembra. Podľa toho, ako rozhodne obec."

Ako je to s pozemkami? Vraj nie sú vysporiadané... „Pozemky pod budúcou rómskou osadou kompletne vlastnícky vysporiadané nie sú. Na 34 bytových jednotiek sú vysporiadané, na ďalších 31 nie sú. Vetvy infraštruktúry A, B tiež nie sú vysporiadané, tam sú pripravené zmluvy o budúcich zmluvách..."

Starosta dodal, že do roka a pol sa plánuje odkúpenie ostatných častí, ktoré budú využité na spomínaných 31 nájomných bytov. „Tieto pozemky strácajú hodnotu," podotkol. Doterajšie náklady obce na výstavbu vyčíslil na 320-tisíc korún. Prostriedky, ktoré obec získala vďaka verejno-prospešným prácam, vyčíslil na vyše 2 milióny korún.

Referendum a chaos v zastupiteľstve

S prácou starostu nie je nespokojný iba pán Probala, ale aj ďalší Hermanovčania. Pred časom sa dokonca uskutočnilo miestne referendum za odvolanie starostu. Navyše väčšina poslancov sa vzdala za daného stavu svojho mandátu. Na ich miesta nastúpili náhradníci, ale dokonca aj väčšina z nich si mandát neuplatnila. Obecné zastupiteľstvo dodnes nemá plný počet poslancov. „Nie je naplnený počet, jeden chýba. Tí, čo nechceli byť, odišli, vzdali sa mandátu. Potom boli ďalší náhradníci, ktorí odmietli nastúpiť na post poslanca. Boli z rôznych politických strán. Má byť deväť poslancov, je osem," konštatoval F. Margita, ktorého sme sa opýtali, či netreba v takom prípade vypísať nové voľby. „V obecnom parlamente sú piati náhradníci. Zastupiteľstvo rozhodlo tak, že zatiaľ nie je nutné vypisovať nové voľby. Nie je to v nesúlade so zákonom."

K téme referenda sa starosta nechcel vracať: „To už je za nami." Referendum úspešné nebolo, zúčastnilo sa ho iba 32 percent voličov. Návrh na odvolanie bol odôvodnený ako neplnenie povinností. „Môj osobný názor je ten, že tam došlo k rozkolu v otázke smerovania obce. Môj názor, ako sa má obec vyvíjať, sa nezhodoval s názorom poslancov," opísal svoj pohľad František Margita.

Prečo však došlo k takému dramatickému riešeniu, akým je odvolávanie starostu a odstúpenie poslancov? „Ono to už skôr vrelo. Došlo k tomu, že názor na smerovanie obce bol odlišný..."

Mesačné „áčko"

Priznal, že je pravda, že mesiac neprišiel do práce: „Nejako takto, jak som na schôdzi povedal, že som nejako rezignoval na tú prácu, pretože tam nebola podpora zastupiteľstva. Mali iný názor a keď nemôžete robiť svoju robotu tak, ako si myslíte, ako máte vo volebnom programe, tak sa to zadrhne. Stane sa. Je to nejaký skrat, alebo moja chyba, jednoznačne, ale bolo potrebné riešiť tú situáciu." Dnes sa mu vraj robí na úrade dobre: „Pracovníkov mám takých, že robia každý deň lepšie. Čo sa týka spolupráce so zastupiteľstvom, rok a pol nie je žiadny konflikt."

Konflikt medzi obecným parlamentom a starostom nepovažuje hlava obce za politický. „Nedá sa tak robiť, že starosta chce jednu vec presadiť a poslanci to blokujú," vysvetlil. Podľa jeho slov si so „starými" poslancami nerozumel, „hádzali polená pod nohy, brzdili rozbehnuté veci..."

František Margita na záver vyhlásil: „Starosta si musí plniť svoj volebný program. Pretože poslanec je len členom orgánu, ktorý to odsúhlasuje, ale je na starostovi, aby ten program plnil. A musí mať aj v zastupiteľstve takých, čo ho podporia..."

O svoj post sa chce opätovne uchádzať aj v decembrových komunálnych voľbách.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš