manažérom, je aj lekárom, zachraňujúcim to najcennejšie - ľudský život. Hovorí, že práca záchranárov nie je lukratívna nikde na svete. Trápi ho akútny nedostatok lekárov a tiež to, že namiesto vysielačiek sa záchranári musia spájať iba mobilmi.
Rozhodnutím ministerstva zdravotníctva od 1. mája poskytujú záchrannú zdravotnú službu (ZZS) v metropole Šariša dvaja poskytovatelia - Slovenská záchranná, a. s., a Fakultná nemocnica s poliklinikou (FNsP) J. A. Reimana v Prešove.
Obe inštitúcie majú pridelené dve sanitné vozidlá - vozidlo rýchlej lekárskej pomoci, kde je lekár a sanitné vozidlo rýchlej zdravotníckej pomoci, kde sú dvaja záchranári. My sme sa o fungovaní záchranky porozprávali s primárom tej, ktorá patrí FNsP v Prešove.
„Vôbec sa nedá hovoriť o nejakej rivalite či konkurencii. Ako by vyzerala spolupráca napríklad pri hromadnom nešťastí? Pacient totiž nie je tovar," odpovedá primár na otázku, či vládne medzi spomínanými záchrankami rivalita.
O druhu ambulancie rozhoduje pracovník krajského operačného strediska. On vysiela sanitku zo stanovišťa, ktoré je najbližšie k pacientovi.
Podľa primára Lazorčáka pacient rozdelením ZZS získal. „Tým, že sú ambulancie rozmiestnené na rôznych miestach v okrese, sa vieme k pacientom dostať rýchlejšie," vysvetľuje a dodáva: „Máme akútny nedostatok lekárov. Aj preto som tu niekedy vo funkcii výjazdového lekára a manažéra. Práca záchranára je spojená s veľkým rizikom vlastného nebezpečia úrazu."
Aj napriek tomu má primár, ktorý začínal ako lekár, neskôr ako zástupca primára, svoju prácu nadovšetko rád. „Je to ťažké, lebo pacient vám veľakrát nič nepovie, lebo nemôže. Často je v stave ohrozenia života. Príbuzní sú vystrašení, informácie o jeho stave neraz skreslia. Lekár má ťažkú úlohu a musí presne, ale hlavne rýchlo odhadnúť stav. Neraz sa to robí v komplikovaných podmienkach, lebo nemôžeme vyšetriť krv a nemáme k dispozícii ani biochemické parametre. Len vlastný rozum a vlastné ruky. Ale keď sa podarí ľudský život zachrániť, je to neopísateľný pocit. Je krásne, ak vám niekto povie ďakujem, pomohli ste, či vážim si vašu prácu."
Nedalo nám nespýtať sa, čo ho na tejto práci dokáže naštvať. „To, keď ľudia stojaci okolo majú ruky vo vreckách. Kritizujú nás a popri tom nezabudnú ukazovať rukou na hodiny a naznačiť, že sme mali prísť skôr. K pacientovi by sme sa často vedeli rýchlejšie dostať, keby boli vodiči na cestách ohľaduplnejší a sanitkám by dávali prednosť v jazde."
Ďalším z vážnych problémov, s ktorými záchranári zápasia, je komunikácia. Ide o spojenie medzi záchranármi v sanitke a dispečingom na číslach 155 a 112. „Problém je v tom, že komunikujeme cez mobily, lebo na dispečingu vysielačky nemajú. Nie je možné, aby sme sa takto spájali v 21. storočí. Mobil nie je spoľahlivý. V zime, keď sú silné mrazy, niekedy nefunguje a keď máme skrehnuté prsty, zle sa ovládajú tlačidlá. Je to neuveriteľné," krúti hlavou nad situáciou primár.
Záchranári majú k dispozícii päť sanitiek. „Máme výhodu v tom, že ak sa niektoré auto pokazí, máme pripravené ďalšie s plnou nádržou a plnou výbavou pre pacienta. Predtým to tak nebolo. Ak sme mali k dispozícii jedno náhradné vozidlo a pokazilo sa, museli sme fungovať na doraz. Teraz, ak sa nám auto pokazí, môžem naplánovať opravu, lebo viem, že k dispozícii mám ďalšie autá."
Na záchranke je denne v službe jeden lekár a šiesti záchranári. V pohotovostných službách vypomáhajú lekári z kliniky anesteziológie a intenzívnej medicíny „V praxi to vyzerá asi tak, že ak ide o človeka, ktorému zlyhávajú základné životné funkcie, odchádza k nemu sanitka s lekárom. Ak nejde o vážne ohrozenie života, vyráža posádka s dvoma záchranármi."
Húkajúce sanitky záchrannej služby letiace k pacientovi nie sú jedinou činnosťou, ktorú robia záchranári. „V rámci areálu nemocnice prevážame pacientov, ktorí potrebujú lekársku starostlivosť počas prevozu na iné oddelenie alebo vyšetrenie. Podieľame sa na prevozoch medzi nemocničnými zariadeniami, napríklad v Košiciach či Banskej Bystrici a tiež na medzištátnych prevozoch. Medzi týchto pacientov patria aj novorodenci v inkubátore, na ktorých počas prevozu dozerá lekár špecialista - neonatológ."
Aj keď sa môže zdať, že v letných horúčavách „lieta" záchranka častejšie k ľuďom, ktorí nedodržiavajú pitný režim a kolabujú, podľa slov primára Lazorčáka to tak nie je. „V lete častejšie chodíme k deťom, ktoré mali úraz. Cítime, že sú prázdniny," uzatvára primár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
