(náhrobnou doskou) pravdepodobne zakladateľa obce Žehra a chrámu Jána Zygraia, objavili malú sklenenú fľaštičku. Tá ukrývala zrolovaný zvitok papiera s ľahko čitateľným po latinsky písaným odkazom. Odpovede na otázky kto, kedy a prečo ho napísal archeológom ukázal následný výskum. Ten odhalil aj ďalšie zaujímavosti.
Podľa slov Mgr. Mariána Sojáka z Archeologického výskumu Slovenskej akadémie vied v Spišskej Novej Vsi, na počiatku objavu stáli zatekajúce steny kostola a už dosluhujúca travertínová podlaha z roku 1968. Vedenie žehrianskej farnosti sa preto rozhodlo podlahu vymeniť a osadiť tam pôvodnú dlažbu, aká bola použitá pri výstavbe tohto neskororománskeho kostola z roku 1275. Archeologický výskum mal zistiť z čoho bola zhotovená pôvodná podlaha. Archeológovia netušili čo prieskum odhalí.
Výskumu predchádzalo georadarové meranie. Malo potvrdiť či vylúčiť prítomnosť dutín, prípadných podzemných krýpt. Meranie síce na viacerých miestach odhalilo nejaké anomálie, následné vrty však krypty nepotvrdili. "Chceli sme si overiť, či pôvodný kostol nemal staršie stavebné fázy, vedieť jeho stavebný vývoj. V interiéri sme umiestnili 6 archeologických sond. Tie potvrdili, že kostol z 13. storočia predstavoval jednoloďovú stavbu s obdĺžnikovou loďou a štvorcovým presbytériom svätyňou. Pravdepodobne ešte v tom istom storočí bola ku kostolu pristavaná veža a oveľa neskôr v 18. storočí k severnej strane svätyne zasa sakristia," priblížil M. Soják.
Hneď prvá sonda v severozápadnom rohu lode pod spomínaným epitafom priniesla nečakaný objav. "Objavili sme zvyšky rakvy a kosti viacerých jedincov. Zvyšky látok, klince z rakvy, dokonca aj na zelenkavo sfarbené zachovalé vlasy. Tie museli byť stiahnuté nejakou kovovou ozdobou do vlasov. V kontakte s kovom sa akoby zakonzervovali a zachovali dodnes. Kosti, ktoré sme našli boli z viacerých hrobov. Nevedeli sme však prečo boli pozbierané a umiestnené na jednom mieste. Vedeli sme, že tam už musel niekto pred nami kopať. Tušenie potvrdil nález o kúsok ďalej. Malá sklenená fľaštička, ktorá pôvodne ukrývala kvapky proti bolesti žalúdka, mala vzácny obsah," zdôraznil archeológ.
Odkaz vo fľaši priamo na mieste preložil známy spišský historik docent Ivan Chalupecký. Hovorí o tom, ako v roku 1884 farár Ján Duchoň uskutočnil v interiéri kostola historicko-archeologický výskum. Hoci ten nepriniesol výnimočné nálezy, našli sa viaceré kosti mŕtvych, ktoré veriaci spolu s farárom posvätili a pietne uložili práve na miesto pod epitafom. Na akte nechýbali ani vtedajšie významné osobnosti Spiša, okrem iného aj historici Ján Vajdovský a Jozef Hradszký.
"Nález je nielen dokladom pietneho vzťahu k mŕtvym, ale najmä dokumentom, ktorý je zároveň najstaršou správou o historicko-archeologickom výskume v interiéri kostola nielen na Spiši, ale aj na celom území Slovenska. Keďže vieme, že v tom čase sa archeológia u nás iba rozbiehala a prvé systematickejšie výskumy robil spišskobeliansky rodák Dr. Michal Greiziger, ale až po roku 1890. Je to skutočne veľká zaujímavosť," uviedol M. Soják. Ako zdôraznil, práve J. Duchoňovi vďačíme aj za záchranu vzácnych fresiek z 13. storočia na stenách kostola. Ten ešte v roku 1870 vlastnoručne odstránil vápenné vrstvy zo stien, čím zachránil tieto maľby. Samotný zvitok sa v súčasnosti reštauruje a čistí v levočských ateliéroch. I. Chalupecký ho podrobí ďalšiemu výskumu. Ako aj ostatné epitafy, ktoré sa nachádzajú v kostole.
Ostatné sondy priniesli zistenia týkajúce sa samotnej výstavby kostola. Sonda v sakristii odhalila dilatačnú špáru, teda dodatočné prilepenie múru sakristie k severovýchodnej časti svätyne v 18. storočí. Sonda č. 4 odhalila rovnako dilatačnú špáru v severovýchodnej časti kostolnej veže. Aj tá potvrdzovala prilepenie jej múru k lodi. Výstavba veže sa však s najväčšou pravdepodobnosťou uskutočnila ešte v tom 13. storočí. To by však potvrdili až následné sondy v exteriéri kostola.
"Z ostatného nájdeného inventára sme v zásypových vrstvách na mieste 2. a 3. sondy, objavili dve mince. Sú to doslova malé medené pliešky. Keď sa vyčistia určíme ich presný pôvod. Podobajú sa minciam z 15. storočia, možno ide o štvrťdenáre. Objavili sme aj nejakú keramiku. Najstaršie sú črepy zo 14. storočia, no dominuje novoveká keramika už glazúrované črepy zo 16. až 19. storočia. Ďalej sú to kúsky zo sklenných vitráží okien, jeden železný sekáč a zlomok železnej podkovy," dodal M. Soják.
Rímsko-katolícky kostol sv. Ducha v Žehre je významnou kultúrnou pamiatkou. Je zapísaný v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 827 a zároveň je aj súčasťou lokality Spišského hradu a okolia zapísanej v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V jeho interiéri sa nachádzajú najstaršie fresky datované do poslednej štvrtiny 13. storočia. Ide o konsekračné kríže v lodi kostola. Ďalšie maľby sú z roku 1370 a mladšie. Archeologický výskum ukázal, že pôvodná podlaha kostola bola z tehál. Práve tehlová dlažba bude zdobiť kostol aj v budúcnosti. V týchto dňoch už pracujú na jej položení.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
