verejnosti väčšiu kultúrno-literárnu osvetu, začala so zaujímavými aktivitami.
Bližšie o nich rozprávala riaditeľka knižnice Emília Antolíková (na snímke): "Keď som v roku 1999 nastúpila do funkcie riaditeľky, knižnica bola v hlbokom mínuse. Nebolo to len chybou vedenia, ale aj systémom financovania. Bolo potrebné spraviť viacero zmien. "
Významným posunom bolo v roku 2002 zavedenie informačného centra pre nezamestnaných. "Bol to veľmi výrazný krok. Boli sme prvou a vtedy jedinou knižnicou na Slovensku, ktorá vytvorila takéto komunitné centrum. Projekt podporila Nadácia otvorenej spoločnosti a bol skutočne veľkým prínosom pre nezamestnaných. Získali sme výpočtovú techniku a začali sme poskytovať nový typ služieb. Nezamestnaní sa tu naučili pracovať s internetom, nájsť si prostredníctvom neho prácu. V žiadnom prípade sme však nechceli nahrádzať úrad práce. Našim najväčším cieľom bolo, aby všetko to kultúrne bohatstvo, ktoré v knižnici máme, vedeli nezamestnaní využiť," uviedla riaditeľka.
Projekt bol úplnou novinkou a nedalo sa dopredu určiť, či bude úspešný. Vyvolal však veľmi pozitívnu reakciu aj u ostatných knižníc, ktoré neskôr tiež zriadili takéto centrá.
Ďalším krokom bola spolupráca so Slovenskou národnou knižnicou v projekte informatizácie a elektronizácie knižníc. Vranovská knižnica bola prvá, ktorá mala elektronický informačný systém. "Znamenalo to, že všetky služby, ktoré sme poskytovali mali byť dostupné na internete. Nebolo to ľahké rozhodnutie, lebo sme boli menšou, okresnou knižnicou a ani väčšie knižnice nemali odvahu vstúpiť do tohoto projektu. Až na základe výsledku, ktorý sa u nás prejavil veľmi pozitívne sa pridali aj ďalšie."
Vďaka tomu sa knižnica dostala do väčšieho povedomia u odborného knihovníctva. Prezentovala nielen seba, ale aj samotné mesto Vranov, ktoré jej aj z tohto dôvodu odpustilo nájomné vo výške 200-tisíc korún. V roku 2005 tak mala vranovská knižnica najviac finančných prostriedkov (571 000 Sk) na kúpu kníh v rámci okresných knižníc Košického a Prešovského kraja.
"Bola to udalosť, ktorá nás povzbudila k ďalším aktivitám. Uvedomovali sme si, že najväčšiu pozornosť treba venovať deťom. Čítanie je činnosť, ktorú sa dieťa učí tak, ako sa učí bicyklovať... Musí si čítanie zamilovať. Ak sa to nenaučí do tých desiatich rokov, je neskoro. Treba to pestovať od útleho veku. Preto sme pre ne zriadili rozprávkovú miestnosť, v ktorej sa robia rôzne podujatia, besedy, prezentácie kníh. Máme skúsenosť, že deti skutočne skôr siahnu po knihe, keď sa zúčastnia jej prezentácie a sú v osobnom kontakte s autorom," povedala E. Antolíková.
Hornozemplínsku knižnicu to inšpirovalo knižnicu k zorganizovaniu celoslovenského trojdňového podujatia - Dni detskej knihy. V apríli tohto roku sa tu zišlo viac ako dvadsať tvorcov detských kníh z celého Slovenska. Spisovatelia, ilustrátori i pedagógovia sa snažili počas besied oboznámiť deti s mnohými dielami, vyzdvihnúť to, prečo je čítanie zaujímavé a krásne a vyvolať aj v nich samotných tvorivosť, kreatívnosť a fantáziu. "Bol to náročný, ale úžasný projekt. Zapojilo sa doňho viacero inštitúcií z celého Slovenska. U detí to malo veľký ohlas a to bolo podstatné. Je vedecky podložené a štatisticky dokázané, že žiadne médium neprispieva k tvorivosti dieťaťa tak intenzívne ako čítanie," okomentovala podujatie šéfka knižnice.
V minulom roku sa v nej konalo presne 213 kultúrno-výchovných podujatí. Medzi nimi prezentácia dvoch kníh Štefana Kasardu, bibliografie spisovateľa Petra Čačka či besedy s autormi Rudolfom Čižmárikom, Martinom Vladikom, Máriou Hamzovou, ilustrátorom Ľubom Paľom... " Chceme prezentovať a zviditeľniť najmä naše regionálne osobnosti. Snažíme sa prepojiť čitateľa s knihou. A tým spájacím prostriedkom je práve stretnutie s autorom."
Literárnu činnosť mladých autorov podporuje knižnica aj každoročným vyhlasovaním súťaže Literát a Rozprávka. Víťazné práce potom vychádzajú aj v knižnej podobe. Aj v týchto letných augustových dňoch sa v knižnici pripravujú rôzne akcie, najmä pre deti. "Momentálne tu prebieha každý deň dopoludnia podujatie s názvom Čítanie hrou. Okrem čítania rozprávok ho sprevádzajú aj iné aktivity, napríklad modelovanie, či kreslenie. Snažíme sa priblížiť deťom knihu takou hravou formou," konštatovala Emília Antolíková, ktorá tvrdí, že sa u nej stretla práca s koníčkom: "Stále stretávam nových, zaujímavých ľudí, čítam ich kvalitnú tvorbu a posúvam ju ďalej. Neviem si predstaviť krajšiu prácu..."
Hurná: Knižnice mali úspešný polrok
Prešov - "Knižnice nie sú len požičovne kníh, ale sú to živé kultúrne informačné centrá," konštatovala Iveta Hurná, riaditeľka Knižnice Pavla Országha Hviezdoslava, ktorá metodicky riadi aj ostatné knižnice v kraji. Hurná pripomenula, že vranovská a krátko po nej aj prešovská knižnica má digitálny informačný systém. "Zatiaľ je v skúšobnej prevádzke. Do roka by ho mali mať všetky knižnice," uviedla Hurná. S aktivitami prešovskej knižnice v tomto roku je spokojná. Rozbehol sa napríklad sci-fi klub, už druhý rok sa koná podujatie pre nadané deti predškolského veku Rozprávky už čítam sám, úspešný bol aj týždeň Vypni telku - zapni seba. Aktuálne sa v Knižnici P. O. Hviezdoslava koná akcia Prázdniny v knižnici a na september sa chystá druhé pokračovanie úspešného festivalu Prešov číta rád. Iveta Hurná dodala, že pozoruhodné aktivity sa konali aj v ďalších knižniciach kraja, niektoré z nich spomenula konkrétne: V Poprade to napríklad bola akcia zameraná na integráciu postihnutých detí Knižnica je môj kamarát, Humenné pripravilo Rozhovory s... na tému domáceho násilia, podujatie pre dospelých od detí či výstavy malieb a básní. Bardejovská knižnica otvorila Letnú čitáreň vo dvore, knižnica vo Svidníku prevádzkuje bibliobusy, ktoré vezú knihy za čitateľom do vzdialených detí. V Starej Ľubovni je dobrá spolupráca s psychológmi, pričom sa konali prednášky na tému drog a týrania žien, z aktivít vranovskej knižnice Hurná zvýraznila digitálny informačný systém Virtua a Dni detskej knihy.
(frk)
Autor: Nataša Dojčáková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
