prešovského Katolíckeho kruhu (kde sídli Divadlo Alexandra Duchnoviča), na Jarkovej ulici.
"Tým, že je galéria Per Spectrum komorný priestor, hodí sa aj na menšie formáty, ako sú tie kresbičky. Olejomaľby to zas dopĺňajú kvôli farbe. A vybral som súbor vecí, ktoré na seba nenadväzujú, ale pretože sa venujem ako koníčku kaligrafii, tak sa to premietne aj do maľby, aj do kresby, do nápadov. Nie v tom klasickom ponímaní kaligrafie, ale v myšlienke a v zenovom myslení, čo je v podstate hádanka, hlavolam," povedal o koncepcii výstavy autor.
Hoci vystavené práce pochádzajú z rôznych časových období, spája ich rovnaký myšlienkový náboj. "Vždy je tam línia toho istého myslenia, ktoré je mojim oddychovým, slobodným tvorením, keď sa nevenujem vyučovaniu na vysokej škole, alebo nerobím práce na zákazku." Petra Kocáka oslovila orientálna kultúra a zen. "Nikdy som nevedel, čo to zen je, aj keď som začal študovať japončinu a tieto orientálne kultúry. Zen sa však vždy, ako každému človeku zaoberajúcemu sa týmito kultúrami, postaví do cesty, tak ako iné všetky možné náboženstvá a filozofické prúdy. Zen ma oslovil zo všetkých najviac. Nejde o žiadne štúdium kníh či horko-ťažko vydobyté cvičenia, ale o náhle precitnutie. Niekomu sa to podarí za sekundu, a niekomu ani za celý život."
Ako sa dá transformovať orientálna kultúra do stredoeurópskeho priestoru. Dá sa to vôbec? "Samozrejme. Práve o tom hovorí táto čchanová či zenová doktrína, respektíve to nie je doktrína, ale praktické myslenie... Nie je to zložitá, zavádzajúca intelektuálna filozofia, ale praktická veda. Keď chce niekto zabiť klinec do dosky, potrebuje k tomu kladivo. Na to je práve zen, aby sme nevymýšľali nejaký iný zložitý nástroj, ale aby sme zobrali kladivo..."
Tvorba Petra Kocáka bola vystavená v rôznych kútoch sveta. Nás zaujímalo, aký má ohlas v Japonsku, kde mal niekoľko výstav? "V Japonsku bola tá odozva odlišná v tom, že oni práve nie sú zvedaví na Európanov, či západných umelcov, ktorí by robili v ich filozofickom prúde či myslení, ale hľadajú práve tú odlišnosť. Napríklad tí Japonci sa snažia tvoriť ako Američania, alebo ako Taliani, v komiksovom štýle - poeurópčenom a poametričtenom, čiže to je u nich zaujímavé. A u nás naopak hľadáme to, čo tu nie je, čo je od nás čím ďalej. Pre nich je to, čo je v Európe a Amerike tá exotika, akú my hľadáme u nich," konštatoval autor, ktorý prezenuje na výstave (potrvá do konca mesiaca) viacero techník. "Výhoda grafickej školy, ktorú sme vyštudovali v Bratislave, je v tom, že je tam nekonečné množstvo variácií a techník. Človek ich ani nemá kedy v živote naplno rozvinúť, len cez ne preletí. Potom raz za čas si do nich zabŕdne a vyskúša si v nich niečo urobiť. Základy olejomaľby, všetkých týchto malieb a kresieb, sú nemenné a stále. Človek po nich hocikedy siahne, keď zistí, že zachádza do rutiny," dodal Peter Kocák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
