súčasný ekosystém. "Pred prijatím konečného rozhodnutia o zonácii cítime potrebu informovať verejnosť o vážnych rizikách," vysvetlil hovorca ŠL TANAP-u Marián Šturcel. Návrh zonácie vypracovala 15-členná komisia rovnomerne zložená zo zástupcov rezortu životného prostredia, pôdohospodárstva a mimovládnych organizácií. Tá v najbližších dňoch predloží dokument vláde SR do schvaľovacieho procesu.

Najväčšou spornou otázkou je rozloha bezzásahovej zóny A, ktorú komisia určila na 54 percent rozlohy TANAP-u. Lesníci tvrdia, že nemožnosť zásahov na takomto veľkom území prinesie do Vysokých Tatier zvýšené riziko prírodných katastrôf spôsobených požiarmi, vetrovom, hmyzom a vodným živlom. "Pred troma týždňami som bol v oblasti kde nemohla byť odstránená kalamita. Cítil som sa ako na sude s pušným, prachom," povedal výskumný pracovník ŠL TANAP-u Milan Koreň, ktorý svoju organizáciu v spomínanej komisii zastupoval.

"Štátna ochrana prírody (ŠOP) návrhom zonácie presadzuje prístup takzvanej hlbinnej ekológie, ktorá u nás nefunguje. Navrhujeme ísť vlastnou cestou," povedal M. Koreň. Podľa riaditeľa ŠL TANAP-u Petra Líšku môže v konečnom dôsledku presadenie tohto návrhu znamenať, že "kým vyrastie sľubovaný prales, budeme sa 50 či 60 rokov pozerať na suchý les, ktorého funkčnosť z hľadiska človeka je značne obmedzená."

Riaditeľ ŠOP SR Ján Mizerák považuje zvolený spôsob komunikácie prostredníctvom včerajšej tlačovej besedy za veľmi nešťastný a ohrozujúci jej možnosti v budúcnosti. "Nemala sa konať bez našej účasti. Od rána mi zvonia telefóny novinárov. Reagovať takto na množstvo odborných výhrad je zložité." J. Mizerák v reakcii takisto odmietol čierne scenáre lesníkov: "Je veľmi nekorektné takto čiernobielo predpovedať vývoj. Nikto medzi nami nie je taký odborník, aby vedel, čo sa stane o desať, pätnásť rokov."

ŠL TANAP-u sú sklamané z množstva svojich návrhov, ktoré komisia neprijala. "Z pôvodného návrhu boli v území v našej správe preradené z A zóny iba zo dva, tri hektáre," povedal P. Líška. Celkovo komisia takto preradila približne tisíc hektárov, vo väčšine išlo o pozemky v súkromnom vlastníctve. Lesníci naznačili, že za tento nepomer môžu finančné kompenzácie, na ktoré budú mať súkromníci nárok. "Navrhovali sme takzvané čakajúce zóny, územia, ktoré by boli do A zóny preraďované postupne. Aj to bolo odmietnuté," vyjadril výhradu M. Koreň.

Podľa J. Mizeráka sú čakacie zóny "dobrý nápad, žiaľ takýto postup nedovoľuje legislatíva." J. Mizerák dodal, že Program starostlivosti o TANAP, ktorého je zonácia súčasťou, sa na základe zistených poznatkov a aktualizácii každých desať rokov obnovuje. "Aj z tohto dôvodu nie je dôvod na paniku z týchto čiernych scenárov. Môžem jednoznačne odmietnuť takýto vývoj. Žiadna katastrofa sa tu nechystá, to predsa nie je v našom záujme," povedal J. Mizerák

Mizerák zdôraznil, že vytvorením medzirezortnej komisie chcel naopak objektivizovať jej výstupy. "Naschvál som sa nestal jej členom, aby jej výsledky nemohli byť spochybňované. Na 90 percentách vecí sme sa s lesníkmi dohodli, podľa mňa to nie je zlý výsledok."

P. Líška na záver spomenul zložitosť administratívnych postupov pri žiadostiach o udeľovanie výnimiek z rezortu životného prostredia. "Musíme vytvárať nové organizačné štruktúry, čo nás stojí zbytočné náklady."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš