v drvivej väčšine nezamestnaní. Vyčíňanie úžerníkov dokonca pred pár dňami v Hermanovciach riešili kukláči. Problémom je mlčanlivosť poškodených. Tá umožňuje páchateľom naďalej zarábať.
O problémoch s úžerníkmi vie aj sociálna terénna pracovníčka obce Eva Dzuriková. „Väčšinou je to tak, že každá jedna žena dostáva rodičovský príspevok a ten odovzdáva hneď na pošte. Nie jeden mesiac, dva, ale dlhé mesiace to tak robí a rodina žije iba z toho, čo dostane na obecnom úrade, teda z dávky a z prídavkov na deti. Zbytok odovzdáva. Nabaľuje sa to, vkuse vracia peniaze a nikdy ich nemá," hovorí E. Dzuriková.
Mená úžerníkov Rómovia nepovedia ani jej. „V niektorých prípadoch mi aspoň naznačia, no poväčšine nechcú hovoriť ani predo mnou. Prídu až vtedy, keď sú na takom dne, že dieťa má 40 teplotu a matka s ním nemôže ísť k lekárovi, lebo nemá haliere. Teda až vtedy príde, keď už je úplne na dne."
Úžera v rómskych osadách je verejným tajomstvom. Úroky predstavujú minimálne dvojnásobok skutočnej hodnoty tovaru, ktorý úžerníci predávajú. Častokrát je to však viac, naviac si vyžadujú aj úroky z omeškania. Bežní obyvatelia osady sa potom nedokážu z kolotoča dlhov vymotať a sú na úžerníkov odkázaní. Platiť musia, úžerníci vymáhajú svoje pohľadávky bitkou. V prípade, že ich chce niekto ohlásiť napriek bitke, zmenia taktiku a poskytnú mu úver, prípadne odpustia časť úroku (napríklad úrok z omeškania) a pokračujú v tejto kriminálnej činnosti aj naďalej.
„Úžera je výsledkom toho, ako uvažujú a žijú. Oni uvažujú takto: Keď dnes chcem toto, tak si to kúpim a nemyslím na zajtrajšok," povedal starosta Hermanoviec František Margita a uviedol príklad: „Keď príde vzácna návšteva, majú ten zvyk, že musia mať pripravenú neotvorenú fľašku. A oni ju aj dokážu zohnať, hoci za dvestokorunovú fľašu zaplatia neskôr úžerníkov 600 korún."
Podľa starostu má zdieranie obyvateľov rómskej osady rôzne formy: „Čo to je úžera? Napríklad aj to, že jeden má elektrinu a predáva ju ostatným za navýšenú cenu. Keď odstrihne kábel, nemá inú možnosť dostať elektrinu do chajdy, preto je na ňu odkázaný."
Čiastočnú pomoc pre obec predstavuje inštitút osobitého príjemcu, ktorý pomohol odstrániť aspoň najvypuklejšie problémy. „Mali sme tu zanedbané a podvýživené deti," konštatoval starosta, no zároveň zvýraznil, že tento inštitút sám osebe nestačí, ale vláda by mala sprísňovať podmienky. „V prvom rade treba v škole urobiť poriadok. Postihovať rodičov, ak ich deti nechodia do školy."
Ďalšou vecou je sprísnenie trestov za drobné krádeže, ktoré sú v Hermanovciach takmer na dennom poriadku. „Majú svoje návyky, ktorých sa nechcú vzdať," povzdychol si F. Margita. Ako príklad uviedol jedného miestneho Róma, ktorý sa dostal do nemocnice, kde sa mu tak zapáčilo (mal teplú vodu, stravu...), že sa tam chcel vrátiť. Problémom je aj to, že mladí Rómovia stratili úplne pracovné návyky, čo sa potvrdilo aj pri aktuálnej stavbe bytov pre hermanovských Rómov. Tí na stavbe svojich budúcich obydlí pracovať odmietajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
