materiál doslova spod rúk. Firma zabezpečujúca výstavbu mosta si musela zabezpečiť strážnu službu. Nie však hocijakú. Osadníci sa ľudí neboja, rešpekt majú iba pred ostrými psami. Tí sú priviazaní k mostu, aby sa k nemu zlodeji báli priblížiť.
"Keby tu nebola strážna služba a neprenajali sme si psov, ukradli by nám všetko. Do rána by sme nenašli nič. Pritom sme im vysvetlili, že na stavenisko nemajú prístup. Nič pre nich neplatí, robotníkom berú materiál doslova spod rúk. Ak im niečo z mosta spadne, hneď sa rozutekajú a vezmú to. Najmä rezivo a železo. Čo neprivaríme, neskryjeme, to nemáme. Preto to došlo až do takého extrému, že sme si museli prenajať psov. Minule sme si pripravili šalovacie dielce, pretože na druhý deň sme potrebovali betónovať. Ešte šťastie, že sme predtým všetko prekontrolovali, lebo sme mali povyťahované železné tyče. Všetko by sa nám pri nalievaní betónu rozpadlo ako škatuľka a tony betónu by vyšli nazmar," krúti hlavou Tomáš Kipikaša, majster firmy, ktorá stavia most.
Prednosta Mestského úradu v Lipanoch Jozef Križalkovič k tejto problematike vraví: "Ťažko k tomu niečo povedať. Deti do strážnej služby hádžu kamene, ak je tam uložené drevo či železo, tak sa za tým dobýjajú. Museli sme sa s firmou zabezpečujúcou stavbu dohodnúť na určitej spolupráci. Pracovníci mestskej polície monitorujú priestor staveniska, firma si tiež musí svoj majetok chrániť."
Podľa mestského policajta Vladimíra Pristaša pri príchode hliadky sa osadníci rozutekajú. "No len čo sa vzdialime, sú tu znova. Teraz majú rešpekt najmä pred psami," dodáva. Spomína, že v časoch, keď sa začalo s prípravou staveniska, robotníci si s nimi nevedeli rady: "Bolo tu veľa železa a tak chodili za bagrom a vyhrabávali železo spod zeminy. V prvý deň tu stavenisko strážil mladý člen bezpečnostnej služby. Ešte len prechádzal okolo osady a už mu kričali: ´Večar ci ho zožereme.´ V noci mu psa takmer ukameňovali. Trvalo týždeň, kým sa pes spamätal."
Osadníci tvrdia, že už kradnúť nechodia: "My sme nikdy nekradli. Už nekradnú ani ostatní, boja sa psov," vravia Róbert Kotlár a Dušan Kaleja, ktorého otec je člen rómskej poriadkovej služby. Aj on tvrdí, že nevie o krádežiach. "To iba deti," dodáva. Na otázku, čo by urobili so železom, však pohotovo dodávajú: "Neďaleko je výkup. Za hrubé železo dávajú štyri koruny za kilogram."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
