zobrazujúcich spôsoby bývania a dedinské hospodárske objekty je známy národopisec a etnograf Ján Lazorík z Krivian. Z jeho rozsiahlej zbierky pracovníci múzea vytvorili v národopisnej časti múzea autorskú výstavu jeho fotografií. Do expozície vybrali tie, ktoré najtypickejšie dokumentujú to, ako bývali ľudia na dedinách pred 30 až 50 rokmi.
"Zachytil skutočne tú pravú, tradičnú architektúru, ktorú naši predkovia zakomponovali do toho prostredia, v ktorom žili. Nebolo ničím narušené, pretože svoje príbytky stavali z prírodných materiálov," informuje etnografka Krajského múzea v Prešove Terézia Krafčíková. Prostredníctvom spomínaných fotografií si môžu návštevníci tejto expozície prezrieť dnes už neexistujúce dedinské zákutia. Pracovník Krajského múzea v Prešove Blahoslav Lazorík, zhodou okolností syn autora výstavy, vraví: "Väčšina odfotených stavieb už neexistuje v tejto podobe. Zámerom môjho otca bolo zvečniť ich ako pamiatku na úsilie mnohých generácii ľudových staviteľov odkázaných na svojpomoc, ktorí preberali všetko, čo vytvorili ich predkovia a čo vyhovovalo ich najširším potrebám." Vďaka výstave majú mladí ľudia možnosť spoznať, ako žili naši predkovia. "Nadýchať sa tej atmosféry a byť hrdí na to, že naši prarodičia dokázali najjednoduchšími prostriedkami vytvoriť doslova úžasné a geniálne veci, funkčné a späté s prírodou. Nie je to však iba technická stránka veci, ale najmä duch doby a regiónu, špecifickosť etnika, ktoré tu žilo a dnes sa odkláňa od svojich tradícií," dodáva B. Lazorík. Tvrdí, že návštevník múzea po prehliadnutí výstavy nadobudne dojem, že aj v jednoduchosti je krása a účelovosť.
Podľa etnografky múzea dominujúcim stavebným materiálom našich predkov bolo prírodné drevo. Tento stavebný materiál spolu s kameňom a hlinou umožnil vytvoriť najmä jednoduché, nehonosné stavby. "Často to boli len chyže a domčeky s malými okienkami. Ale aj pri svojej chudobe sú vytvorené s citom pre vkus a krásu bývania," myslí si T. Krafčíkova. Z prírodného materiálu si naši predkovia zhotovovali aj poľnohospodárske náradie, úžitkové predmety v domácnosti a nábytok.
Vystavené fotografie dokumentujú najstarší typ drevenej architektúry - rohový zrub navrstvených trámov s prečnievaním koncov, ale aj murované domy z valkov nepálených tehál. Nechýba ani rámová, stĺpiková, tzv. "palančená" architektúra pod slamenou či šindľovou krytinou, verejné dedinské stavby hospodársko-technického rázu ako "gatre" vodné píly, mlyny, kováčske vyhne, vozárne slúžiace na prenocovanie furmanov, dedinské obchody, krčmy. Zobrazené sú aj gazdovské dvory tvoriace komplex najnutnejších obytných a účelových stavieb, ktorými boli stodoly, sypance, maštale, pivnice, studne či pece. "Práve tie boli využívané viacúčelovo. Nielen na varenie, ale aj na sušenie či prespávanie," vraví T. Krafčíková. Na fotografiách nechýbajú ani povery, ktoré J. Lazorík spísal. Trebárs pec bola magickým centrom z času kultu predkov. Verilo sa, že mŕtvi - napríklad v podobe "domašnich hadoch" majú sídlo v peci, preto sa domový had "paskudňik" nesmel zabiť.Fotografie zachytávajú aj pôvodné zariadenia obytných miestností. Ich usporiadanie malo svoj systém. Diagonálne oproti peci bol vždy umiestnený stôl a okolo neho lavice s operadlom alebo bez. Nad stolom bol oltárik. Okolo štítovej a vchodovej steny boli rozvešané sväté obrázky buď patróna domu alebo kostola. Pribúdali obrázky z pútí či rodinné fotografie. Interiér bol dozdobený maľovanými taniermi, hrnčekmi a džbánkami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
