na odchyt dvadsaťdva miliónov kusov tohto chrobáka bolo potrebných dvanásť mesiacov. Teraz rovnaký počet vo feromónových lapačoch na území národného parku zaznamenali za jediný mesiac máj.
Podľa riaditeľa ŠL TANAP-u Petra Líšku lykožrútové nebezpečenstvo bolo jedným z dôvodov, prečo jeho organizácia spracovala zvyšky veternej kalamity skôr oproti predpokladanému termínu. „Problémy sú však na územiach, kde sme z dôvodu neudelenia výnimky na spracovanie kalamity alebo doterajšieho nerozhodnutia o jej udelení kalamitu nemohli spracovať," vysvetlil P. Líška.
Podľa P. Líšku sú súčasným stavom ohrozené zelené lesy, ktoré víchrica nepoškodila. „Bohužiaľ, vzhľadom na spomenuté nemôžeme nič robiť, len sa nečinne prizerať, ako sa nám pred očami stráca lesný ekosystém" doplnil P. Líška.
Jedna z najväčších plôch, kde sa kvôli neudeleným výnimkám kalamitné drevo neodstránilo, je oblasť Tichej a Kôprovej doliny vo Vysokých Tatrách. Práve v Tichej doline nám výskumný pracovník ŠL Ján Ferenčík (na snímke) vysekaním kôry z pováľaných stromov demonštroval napadnutie chrobákom lykožrúta: „Musíte sa k tomu priblížiť, zobrať sekerku, odobrať vzorky a potom sa dá hovoriť o riziku šírenia alebo nešírenia." Podľa J. Ferenčíka miesta, z ktorých bolo kalamitné drevo odstránené, sú pre lykožrúta neatraktívne a preto sa z nich nemôže rozširovať ďalej.
Hlavným argumentom Štátnej ochrany prírody (ŠOP)- Správy TANAP-u pre neudelenie výnimiek bolo, že Tichá a Kôprová dolina sú súčasťou najvyššieho stupňa ochrany v národnom parku. Podľa Mariána Juríka zo ŠL TANAP-u chrániť toto územie najvyšším stupňom nedáva logiku: „Pozrite sa na tieto lesy. Stromy sú veľmi husté, pretože boli vysadené umelo. Z tohto dôvodu sú pred lykožrútom oveľa menej odolné a bezzásahovosť tu stráca opodstatnenie."
Riaditeľ ŠOP-Správy TANAP-u Tomáš Vančura naopak použil presne ten istý argument podporujúci bezzásahovosť a teda neudelenie výnimiek v Tichej a Kôprovej doline: „Práve vysadenie umelého lesa pred šesťdesiatimi rokmi nám ukazuje, aby sme nerobili tie isté chyby. Pokusy človeka zasahovať, sa schopnosti prírody poradiť si samej nikdy nevyrovnajú." Podľa T. Vančuru je existencia bezzásahových plôch veľmi potrebná aj pre samotných lesníkov. „Všetci už vieme, že globálne otepľovanie je skutočnosťou. Len vedeckým porovnávaním bezzásahových plôch môžeme dôjsť k zisteniam, ktoré sú potrebujú všetci."
Podľa riaditeľa Vančuru nikto zo ŠOP netvrdí, že nebezpečenstvo podkôrnika neexistuje: „Áno, musím otvorene povedať, že je to druhá strana mince za bezzásahovosť. Po kalamite však takýto stav premnoženia lykožrúta nastáva vždy. Bude trvať tri až štyri roky, kým lykožrút dosiahne svoje maximá a jeho počty začnú klesať."
Dobrým príkladom pre takéto tvrdenia je podľa T. Vančuru poľská strana Tatier, kde sa po kalamite takisto nezasahovalo. T. Vančura uviedol, že na opatrenia proti šíreniu lykožrúta ŠOP finančne prispieva. „Nechápem, prečo Štátnym lesom prekáža neudelenie výnimiek v Tichej a Kôprovej doline, keď ešte stále nespracovali veľké množstvá kalamity na častiach územia, kde žiadne výnimky nepotrebujú," dodal T. Vančura.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
