projektu financovaného grantom z Globálneho fondu pre životné prostredie (GEF) prostredníctvom Svetovej banky bolo obnoviť zanedbané a nevyužívané lúky na územiach Národného parku Slovenský raj. Včerajšieho záverečného stretnutia, ktoré zhodnotilo doterajší priebeh a výsledky projektu sa zúčastnil aj David Bontemp zo Svetovej banky, ako aj Dr. Ján Šeffer riaditeľ Daphne - inštitútu aplikovanej ekológie.
Podľa slov Tomáša Dražila zo Správy Národného parku Slovenský raj (S-NP SR), za uvedené obdobie sa kompletne zmapovalo 1 500 hektárov lúk v 130 lokalitách. "Obnovili sa lúky, ktoré boli zanedbávané 20 až 30 rokov. Vykosili sme ich, ako aj odstránili dreviny. Lúky sa ďalej vyhodnotili na základe ich prírodnej a ochranárskej hodnoty. Vytvorili sme akýsi rebríček najcennejších lúk na základe ich bonity. Súčasťou projektu bol aj program starostlivosti, ich ďalšej obnovy a ich využívania pre poľnohospodárske účely," priblížil T. Dražil. Financie z GEF poslúžili aj na zakúpenie kosačky, ktorá slúži na kosenie lúk prevažne neznámych vlastníkov v horských terénoch. Do lúk, ktoré budú v budúcnosti využívané na poľnohospodársku činnosť bolo z projektu investovaných približne 1,5 milióna korún.
Podľa slov J. Šeffera mapovanie lúk prebiehalo na celom území Slovenska. Údaje z mapovania ovplyvnili aj zoznam lokalít NATURA 2000 (vyčleňovanie území európskeho významu). "Na území Slovenska sme zmapovali vyše 15-tisíc lúčnych lokalít na ploche viac ako 300-tisíc hektárov. Doteraz sme od poľnohospodárov dostali viac ako 500 žiadostí na finančnú podporu ďalšieho využívania lúk. Ide o lúky na celkovej ploche 100-tisíc hektárov," uviedol J. Šeffer.
Ako zdôraznil D. Bontemp, ktorý včera osobne navštívil najhodnotnejšie lúčne lokality, projekt priniesol zaujímavé a hodnotné výsledky. "Hoci financovanie z GEF sa v túto chvíľu pre Slovensko končí, sú tu ďalšie zdroje z EÚ, ktoré môžu poslúžiť na pokračovanie projektu," zdôraznil zástupca Svetovej banky.
Medzi najhodnotnejšie lúčne lokality patria najmä Kopanecké lúky, ktorých časť využíva Poľnohospodárske družstvo Hranovnica. Tieto lúky sú využívané najmä ako pastviny a sú obhospodarované tradičným spôsobom. Ako zdôraznil predseda PD Hranovnica Dušan Slavkovský, snahou poľnohospodárov je i naďalej spolupracovať s ochranármi národného parku a využívať lúky na poľnohospodársku činnosť. Problémom je však roztrieštenosť pozemkov a vlastnícke vzťahy na týchto plochách. Ako uviedol Ing. Marián Kiššák zo Spišskej regionálnej a potravinárskej komory, isté zlepšenie v tejto oblasti by mohla so sebou priniesť a práve prebiehajúca identifikácia pôdy neznámych vlastníkov v rámci celého Slovenska (ROEP), i keď ako zdôraznil, ide o beh na dlhé trate.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
