Paločko (na snímke) je vyštudovaný lesný inžinier. Tejto problematike sa venoval celý život. Pôsobí v štátnej správe ako prednosta Obvodného lesného úradu v Prešove. Patrí skôr medzi realistov než idealistov. Tvrdí, že napríklad ťažba v čergovských lesoch nepresahuje únosnú mieru a sama osebe nie je ešte príčinou záplav.

Prečo vlastne vznikajú povodne tu na východe?

„Na takto položenú otázku je mne, ako človeku s lesníckym vzdelaním, ťažko odpovedať. Sú aj otázky, na ktoré neexistujú odpovede. Mám obavy, že toto je jedna z nich."

Lesoochranári tvrdia, že povodne do veľkej miery spôsobujú holoruby a vôbec ťažba v lesoch, ktoré sa nenechávajú prirodzene vyvíjať. Ste odborník na lesné hospodárstvo, ako to vnímate?

„Je to príliš jednostranný pohľad, tvrdiť niečo také. Oni argumentujú svojimi štatistikami, no existujú aj iné štatistiky. Dovolím si tvrdiť, že dnes sa pri schvaľovaní lesných hospodárskych plánov dosť zohľadňuje hľadisko prirodzeného vývoja lesov a skutočne sú ponechávané niektoré porasty aj na takýto samovývoj. Nie z dôvodu osobitne chránených častí prírody, ale preto, že taká je veková štruktúra porastov. Lesnícke plánovanie a hospodárenie je dlhodobá záležitosť, kde sa dnes na tieto veci dosť prihliada. Naše čísla o ťažbách hovoria niečo iné. Dalo by sa o tom dlho diskutovať..."

Čo je teda podľa vás lepšie, keď sa les nechá len tak žiť si svojím životom, alebo keď sa doň určitým spôsobom zasahuje?

„Určite treba les usmerňovať. Človek to už raz urobil, niekedy pri valašskej kolonizácii v 13. storočí, zasiahol do lesov, pretože potreboval plochy na pastvu. Potom sa naopak zväčšovali plochy lesa na úkor poľnohospodárskej pôdy... Keď už raz človek zasiahol, musí sa to regulovať naďalej. Je to ľudská činnosť ako každá iná, ktorá sa plánuje a v tomto prípade dlhodobo a dosť citlivo."

Niekedy, keď pršalo týždeň, tak pršalo týždeň, ale záplavy neboli. Dnes zaprší, príde väčšia voda na tri dni a je zatopených sto obcí. V čom je problém?

„Myslím, že je to dlhodobejšia záležitosť, ktorú treba pozorovať, štatisticky vyhodnocovať a po dlhšom časovom úseku sa dá k nej zásadne a kvalifikovane vyjadriť. Problém je asi v tom, že ide o komplex faktorov, ktorý na to vplýva. Jednak zrážky sú výdatnejšie než v minulosti, potom sú to pravidelne sa opakujúce cykly a globálne otepľovanie klímy, o ktorom sa medzi odborníkmi vo svete veľa hovorí. Postupuje sa to začína prejavovať aj takýmto spôsobom."

Aké opatrenia by teda podľa vás mali byť prijaté, aby sa v budúcnosti zabránilo povodniam?

„Ľudia, ktorí rozhodujú o toku peňazí, o technických zásahoch, o investíciách by si mali sadnúť za stôl a v tých oblastiach, na ktoré už takpovediac ukázal 'prst mocného', že tam je ten problém, by mali začať robiť opatrenia a postupne potom aj ďalšie. Vyžaduje si to však seriózny a globálny prístup - zhodnotiť od podložia retenčné schopnosti, svahovitosť a podobne a robiť technické opatrenia. Hoci my nikdy nemôžeme úplne zlikvidovať problém povodní, iba ho zmierniť a zmenšiť."

Je to teda problém nadregionálny? Teda nielen Slovenska, ale aj Európy?

„Myslím, že áno, ale Slovenska sa týka zvlášť, pretože infraštruktúra, technická vybavenosť, cesty, ich údržba, rozširovanie, to všetko je tu trochu pozadu v porovnaní s rozvinutejšími európskymi krajinami. A tým pádom nás na Slovensku ešte len čaká to, že budeme mať také technické zábrany, napríklad na spevňovanie svahov, aké sú bežné v Európe. Treba sa však do toho pustiť. V budúcnosti si protipovodňové opatrenia vyžiadajú ešte dosť veľké investície."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš