keď ešte začiatkom 90. rokov preukázateľne na deň presne predpovedal jarovnický masaker. Vyšli mu aj ďalšie prognózy zrážok a následných záplav. Vyštudoval inžiniersky smer, ktorý nemá nič spoločné s ekológiou, ani s lesným hospodárstvom. O záplavách sme hovorili s náčelníkom Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Jurajom Lukáčom (na snímke) z Tulčíka v Prešovskom okrese.
Prečo vlastne vznikajú povodne tu na východe?
„Severovýchod Slovenska je špecifický tým, že hornatú časť krajiny tvoria flyšové pohoria. Flyš je veľmi málo priepustná hornina zložená z bridlíc a ílov. Tieto pohoria absorbujú v hornine podstatne, až tridsaťkrát menej vody ako pohoria zložené z vápencov, žuly, andezitov alebo iných hornín, typických pre väčšinu Slovenska. Ak zrážkovú vodu neabsorbuje hornina, stáva sa hlavným faktorom, ktorý zadržiava zrážkovú vodu, v takýchto oblastiach les a predovšetkým lesná pôda. Zničenie lesov v iných častiach Slovenska sa neprejaví zďaleka tak dramaticky na odtokových pomeroch, ako keď sa zničia lesy a ich pôda vo flyšových pohoriach."
Tvrdíte, že povodne do veľkej miery spôsobujú holoruby a vôbec ťažba v lesoch, ktoré sa nenechávajú prirodzene vyvíjať. Je to tak?
„Áno, tvrdíme to od roku 1988, keď sme v okrese Prešov vyšli s výzvou Zachráňme Čergov. Mali sme desiatky stretnutí so zástupcami zodpovedných orgánov, predstaviteľmi štátnej správy lesného hospodárstva, orgánov ochrany prírody, vodármi i predstaviteľmi ONV Prešov, alebo nedávno krajského úradu. Dvakrát sme žiadali, aby lesné hospodárske plány, zvlášť pre Čergov, zohľadňovali fakt, že ide o flyšové pohorie s mimoriadne dôležitou vodoochrannou funkciou. Nechali sme vypracovať analýzu vplyvu lesného hospodárenia na vodný režim krajiny a od pracovníkov lesníckej fakulty aj návrh alternatívneho hospodárenia na Čergove... Nenašli sme však adekvátnu odozvu."
Lesníci tvrdia, že les je umelý výtvor už stáročia, preto je lepšie, ak je regulovaný ľudskou rukou. Súhlasíte?
„Regulovanie lesa je ilúzia. Dôkazom toho sú aj posledné udalosti. Lesníci tvrdili, že vykonávaným lesným hospodárením sa nemôže nič stať. My sme tvrdili opak. Les je totiž extrémne zložitý organizmus, kde stromy sú len malou časťou. Podstatná časť lesa leží pod zemou a tvoria ju bezstavovce, huby a baktérie. To sú organizmy, ktoré určujú stabilitu lesa a o tie sa, ako všetci vieme, žiadny lesný hospodár nestará. Les nie je umelý výtvor, nedá sa vytvoriť, les sa dá len pripustiť. Prežíva nie vďaka, ale napriek ľudským zásahom."
Aké opatrenia by teda podľa vás mali byť prijaté, aby sa v budúcnosti zabránilo povodniam?
„V každom pohorí je to rôzne. Pre Čergov doporučujeme jednoznačne okamžite zastaviť ťažbu v povodí riečky Ľutinka, súkromným majiteľom vyplatiť zodpovedajúcu náhradu a v okolí dedín urobiť adekvátne protipovodňové technické opatrenia. Lesné cesty samozrejme zalesniť. Je potrebné si uvedomiť, že tieto opatrenia neodstránia problémy, ale len zastavia zhoršovanie stavu. Ak to neurobíme, o niekoľko rokov nám nepomôžu v tejto oblasti ani priehrady."
Čo nás ešte na Slovensku v súvislosti s povodňami čaká?
„Čakajú nás podstatne daždivejšie roky, ako boli tieto posledné. Mali by sme sa dobre pripraviť. A to nie narovnávaním a betónovaním potokov, ale zadržaním vody tam, kde je to najjednoduchšie - hore v lese. Môj súkromný odhad je rok 2016, vtedy príde najväčia vlna záplav."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
