zdravotníci sa potešia každému novému. V uliciach Prešova sme zisťovali, ako darovanie krvi vnímajú náhodní okoloidúci. Zastavovali sme ich s otázkou:
"Krv som nedaroval nikdy. Neviem o tom, že by to robil niekto z našej rodiny. Viem, že krv je potrebná a že darovanie sa vníma ako humánny čin, ale mňa to neoslovilo."
Jozef J., 17 rokov, študent, Teriakovce
"Keby som mala dobré žily, krv by som určite darovala. Z toho, že nemôžem, som sklamaná. Tí, ktorí chodia darovať krv, robia podľa mňa dobre. Je to pekné."
Marta Š., 47 rokov, nezamestnaná, Kapušany
"Krv som nedarovala, lebo nemôžem. Môj manžel krv daruje pravidelne, ale ani on momentálne nemôže. Tí, ktorí krv darujú, robia super. Krv je veľmi potrebná."
Barbora, 22 rokov, na materskej dovolenke, Prešov
"Nie, ja krv nedarujem a priznám sa, nerozmýšľala som nad tým. Asi by som ani nemohla, lebo som niekedy bola dosť často chorá. Ale v našej rodine darovala krv mamka."
Blažena, 26 rokov, materská dovolenka, Sabinov
"Krv som darovala často. Priviedol ma k tomu švagor. Bol to pekný pocit, že som niekomu takto pomohla. Mám aj Janského plaketu. Teraz už krv nedarujem zo zdravotných dôvodov."
Ľudmila Kerestešová, 46 rokov, nezamestnaná, Sabinov
"Nie, krv som zatiaľ nedaroval, ale veľmi by som chcel. Mne sa páči, keď ľudia takto pomáhajú ostatným. Krv darovala už aj väčšina mojich spolužiakov. Ja pôjdem na konci školského roka.
Andrej Hurný, 18 rokov, študent, Čierne nad Topľou
Autor: Pripravila: Janka ŠTEFKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
