Drienovčan emigroval v roku 1968 do Kanady, odkiaľ sa dostal do Ghany, kde prežil podstatnú časť svojho života.
A bol to mimoriadne plodný život. V Ghane pôsobil v oblasti poľnohospodárstva, školstva a osvety. V tamojších novinách publikoval dve tisícky príspevkov, bol členom Národnej školskej komisie, pomáhal v boji s chudobou a všade tam, kde mohol. Sám hovoril, že už rozmýšľa ako černoch. „Čím dlhšie žije človek v nejakej krajine, tým viac ju pozná. Spoznáva jej problémy a tým užitočnejším sa stáva," povedal Albín Korem, keď sme sa naposledy, pred dvomi rokmi, stretli v prešovskej redakcii Korzára. Na východ Slovenska chodil rád. Rodičia mu zomreli, no v Košiciach mal sestru Marienku a v Prešove a okolí mnoho bratrancov a priateľov.
Pre Slovákov i Ghančanov napísal Albín Korem niekoľko kníh. Z tých slovenských to boli Ghana, Ghančnia a ja, Listy synovi, zostavené z listov jeho otca a mamy a Africké rozprávky. Vydal aj publikáciu otca Anton Korema Ako sa niekedy žilo v Drienove a unikátny Šarišsko-slovenský slovník z obce Drienov, ktorý pripravoval 10 rokov v Ghane bez toho, aby mal nablízku jediného východniara. Ten obsahuje vyše 11 000 slov a 760 šarišských prísloví, porekadiel a iných múdrych vyjadrení. Medzi nimi sú aj tie, ktoré zozbieral známy folklorista Ján Lazorík z Krivian.
Hoci Ghana patrí medzi chudobnejšie krajiny, on sám sa považoval za bohatého človeka: „Netrpím hladom, ani chudobou. Mám všetko, čo potrebujem. Zastávam jednoduchý životný štýl, sociálne i ekologicky zdravý. Pri takomto životnom štýle sa dá vyžiť z mála peňazí."
„Biely Afričan" Albín Korem bude chýbať aj mnohým ľuďom v ďalekej Ghane, kde bol rešpektovanou osobnosťou, ale aj tým Slovákom, ktorý mali možnosť tohto jedinečného človeka spoznať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
