krutými zážitkami. Keď rodina z rôznych dôvodov zlyhá, často sa ocitnú v detskom domove a nezriedka v ňom ostávajú až do dospelosti. Len niekoľko z nich má to šťastie, že ich prijme do starostlivosti náhradná rodina, alebo ich adoptuje.
O úskaliach aj radostiach nám viac povedal jeden z náhradných rodičov, inak aj primátor Lipian, Eduard Vokál (na snímke). "Máme s manželkou štyri deti. Ľudka je práve prváčka na vysokej škole. Katka, ktorú sme si z detského domova vzali pre ôsmimi rokmi v týchto dňoch maturuje. Pred dvoma rokmi sme do rodiny prijali aj dve sestry vo veku 6 a 8 rokov. Rok sa túlali bez strechy nad hlavou a hoci sa zdalo, že rodičia im nechceli ublížiť, nezvládli to. Dievčatá umiestnili v prešovskej Stanici opatrovateľskej služby a neskôr súhlasili, aby sme si ich vzali do pestúnskej starostlivosti. Odvtedy sa s nimi nekontaktovali."
Vokálovci sú teda náhradnými rodičmi pre tri dievčatá v rôznom veku. S manželkou síce uvažovali o adopcii, ale dievčatá zatiaľ nie sú právne voľné, hoci ich biologické rodiny sa s nimi nekontaktujú. "Ja ani nie som zástancom toho, aby sa nasilu stretávali, ak tam vládne alkohol a drogy. Je to pre deti, ktoré na to nie sú pripravené, zbytočná trauma," poznamenal E. Vokál. Len nedávno totiž s Katkou prežívali krízu, keď zomrel jej 26-ročný brat na cirhózu pečene. Na pohrebe videla súrodencov, ale kontakt nebol povzbudzujúci.
E. Vokál naopak presadzuje názor, že deti sa musia začleniť do novej, ale širokej rodiny, teda so všetkým príbuzenstvom aj starými rodičmi. Ako nám štvornásobný otec potvrdil, má to aj iný zmysel. Inšpiroval totiž aj svojho brata Pavla a ten sa pred rokom stal náhradným otcom pre dvoch malých chlapcov.
Spomenul však aj úskalia, ktoré musia náhradní rodičia v dobrom úmysle prekonávať. Hovoril o nekonečných vybavovačkách na úradoch, o ťahaniciach na súdoch, ktoré trvajú aj roky, o poznámkach susedov, ktorí viac ubližujú, ako pomáhajú. "Väčšina náhradných rodičov očakáva, že do rodiny príde ideálne a vďačné dieťa. Ideálne dieťa neexistuje, v skutočnosti s ním treba prežiť najprv všetko zlé, aby začalo vnímať to dobré. Aj trucovanie, výbuchy zlosti, pubertálne vzbury aj vyhrážky o odchode, či balenie kufrov. Chce to len trpezlivosť a veľa lásky," popísal menej príjemné situácie E. Vokál.
Na okraj negatívnych poznámok niektorých ľudí pripomenul odozvu verejnosti na zriadenie domovov rodinného typu, keď ľudia písali protestné petície a odmietali domovácke deti v susedstve. Nedávno tento problém rezonoval v Snine, ale svojho času aj vo Svidníku, keď otvorili satelitný dom. "Keď som sa s odstupom času na ulici pýtal, či majú s našimi deťmi nejaký problém, alebo či sa niečo zmenilo, jeden pán mi povedal, že je všetko po starom, len zdraviť sa musí častejšie. Deti totiž každého suseda slušne pozdravia," pridal svoju skúsenosť riaditeľ svidníckeho Detského domova Jozef Bilý.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
