domova alebo na úplnom pokraji chudoby zarobiť si vlastnou prácou nejaké peniaze.

Okolnosti vzniku myšlienky začať s predajom Nota Bene v Kežmarku opísala komunitná sociálna pracovníčka Zdenka Dudasová. „Ľudia, ktorým sa venujeme, si od nás chodili požičiavať peniaze. My takéto služby nemôžeme zabezpečiť, aj keď občas sme im požičali zo svojho. Musím povedať, že vždy vrátili, no potom boli znova úplne bez peňazí. Preto tadiaľ cesta neviedla." Podľa Z. Dudasovej Nota Bene problém pôžičiek úplne odbúral. „Aj keď teraz niekoho napadne prísť si požičať, poviem mu - tu je spôsob, ako si môžeš zarobiť. Funguje to."

Počet predajcov v Kežmarku sa zatiaľ pohybuje okolo čísla desať, z toho dvaja sú stáli. Občas nastanú problémy. „Jedného predajcu jeho kamaráti a príbuzní vysmiali, že sa zosmiešňuje, tak od projektu ušiel. Dúfam, že sa vráti, lebo bol šikovný a pomoc potrebuje." Niektorí predajcovia majú problémy s počítaním peňazí a s organizačným zosúladením dňa. No podľa Z. Dudasovej sa postupne sa učia, všetko chce cvik.

Ladislav, jeden zo stálych predajcov, sa projektu veľmi teší. „Oslovila ma pani Dudasová, aby som to skúsil. Peniaze idú najmä na stravu, obedy. Najlepšie sa časopis predáva v raňajších hodinách. No predávam do tej štvrtej." Doma sa musí starať o dvoch súrodencov s ťažším zdravotným postihnutím. Aj keď podľa Z. Dudasovej jeho domov sa dá ťažko nazývať domovom. „Tie podmienky tam sú hrozné. "

Čo na projekt predaja časopisu v meste hovoria samotní Kežmarčania? „Je to správny spôsob, ako pomôcť týmto ľuďom. Keď pôjdem okolo, určite si časopis kúpim," vyjadril sa Martin Šima. „Len tak sedieť a nič nerobiť sa nedá. Aj keď viem, že nájsť u nás prácu je naozaj ťažké. Predsa len, takto si aj oni zarobia prácou ako my ostatní," nechal sa počuť Peter Kuruc.

Podľa Z. Dudasovej Kežmarčania, ktorí cestujú a poznajú časopis z iných miest, projekt prijímajú pozitívne. Tí, čo o ňom ešte nepočuli, majú občas k nemu nedôveru. „Našich predajcov si zamieňajú s členmi náboženských siekt, čo takisto takýmto spôsobom ponúkajú svoje materiály. Nevedia, že ide o niečo iné."

Z. Dudasová objednáva mesačne dvesto kusov časopisu. Takmer všetky sa predajú. Po prvých týždňoch predaja zistila, že toto číslo sa pre Kežmarok nateraz javí ako optimálne. Časopis stojí tridsať korún, polovica ide predajcovi.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš