štyridsiatich hektároch kalamitného územia nad Horným Smokovcom vo Vysokých Tatrách.

Hlavných cieľom Vodného lesa je zabránenie erózie kalamitného územia, ktoré ostalo bez stromov. „Z približne 120-tisíc hektárov, ktoré postihla v Tatrách kalamita, erózie reálne u nás hrozia sto hektárom. Jedným z týchto úsekov je lokalita Vodného lesa," informoval hovorca Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAP-u) Marián Šturcel.

V postavení 4128 takzvaných vodoholdingov, sústavy hrádzí a terás, spočíva hlavný princíp projektu. Hrádze spomaľujú odtok vody a tým zabraňujú erózii. „Vodoholdingy nahradzujú tú funkciu lesa, ktorú vykonával pred kalamitou v oblasti vodného režimu. Budú to robiť dovtedy, kým nevyrastie nový. Voda, keď odteká pomaly, je lepšia nielen pre prírodu, ale aj pre človeka," vysvetlil M. Šturcel.

Ide pilotný projekt, kde sa vyskúša prínos novej technológie. „Myšlienka sa vo väčšom rozsahu realizovala už pri Tichom potoku, no v našom horskom teréne je novinkou," doplnil M. Šturcel, ktorý ocenil biologickú podstatu projektu. „Stavba terás je síce technické riešenie, ale materiál, drevo, to všetko je všetko pôvodné."

Okrem ŠL TANAP-u účastníkom projektu Vodný les je „mimovládka" Ľudia a voda z Košíc na čele s Michalom Kravčíkom. Ten je iniciátorom a propagátorom technológie vodoholdingov na Slovensku.

Autor: toti

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš